Ak je najväčším nešťastím človeka, keď ho iní nechápu, tak táto inscenácia vám dáva šancu pochopiť.
Hra, ktorá prehovára jazykom básnika, ktorý je citlivejší a ostrejší ako jazyk bežných ľudí, prehovára hudbou, prehovára obrazom. A verte, že vám povie aj to, čo ste nevedeli a povie to lepšie ako to, čo už viete.
Dvere na scénu sú pootvorené, stačí vstúpiť. Nájdete tu štyroch hercov (Daniel Výrostek, Vladena Škorvagová, Barbora Špániková a Ondřej Daniš), ktorých úlohou je previesť vás Svetom (podľa) Urbana, ukázať vám míľniky jeho, trochu prikrátkej cesty a všetky smutné aj veselé zákutia jeho duše. Ak nemáte strach, možno tak prebádate zákutia aj tej svojej (duše).
Z Divadla J.G. Tajovského budete odchádzať ako z dobrého múzea: nasýtení informačne aj emočne a ešte niekoľko dní si so sebou ponesiete všetky slová Jozefa Urbana ako teplý kabát, ktorý vás ochráni pred studeným svetom.
Okrem iného odznie:
„Prečo sme práve my stratená generácia? Aby nás aspoň niekto hľadal.“
„Trestaný som už bol, len dodnes neviem, koľko rokov som dostal.“
„Láska je to, čo sa neodstane. A púšťa sa dookola ako kazeta.“
