Akciu jesenného rozmiestnenia veľkoobjemových kontajnerov v meste Zvolene, využili Môťovania nielen na zbavenie sa svojich zbytočných vecí a odpadu, ale aj na upratanie verejného priestranstva v Môťovej. Sobota 13. októbra síce začala upršaným počasím, ale ani to neodradilo obyvateľov ulíc 11. marca a Školskej aby si vyhrnuli rukávy a pustili sa do práce. Veď postupne dážď ustal a po pretrhanej oblačnosti sa ukázal pekný slnečný deň.
S upratovaním sa začalo od križovatiek ulíc „pri zrkadle“ zbieraním odpadkov, čistením potoka Pomiaslo a úpravou zelene po okraji cesty smerom na Kráľovú. O tom, že bolo verejné priestranstvo zanedbané utvrdil brigádnikov fakt, že za pár desiatok minút bolo naplnených niekoľko vriec komunálnym odpadom a vytvorená veľká hromada bioodpadu. Vypílením náletových drevín z koryta potoka bola zároveň urobená aj „medvedia služba“ protipovodňových opatrení. Každý kto pozná potok Pomiaslo alebo tiež nazývaný ako Hučalo, či Kráľovský potok vie, že pri silnejších dažďoch veľmi rýchlo stúpne jeho hladina až po mosty. Bolo by len otázkou času, keď by sa pri takomto rozvodnení zachytili naplavené konáre na náletových drevinách a došlo by k rozvodneniu potoka mimo koryta. Veľká voda vždy priniesla aj množstvo odpadkov, ktoré sa zachytávali na porastoch a po opadnutí hladiny neraz vyzeralo koryto potoka ako smetisko.
Niektorí Môťovania sa pridali ku brigádnikom postupne, keď zbadali svojich susedov upratovať. Približne dvadsiatka Môťovanov takto začala jesenným upratovaním skultúrňovať aj historicky významnú časť Zvolena, za čo im patrí verejné poďakovanie. Poďakovanie tiež patrí aj Ing. M. Vozárovej s firmy Marius Pedersen za ústretovosť a koordináciu pri zabezpečení odvozu kontajnerov a bioodpadu.
Okoloidúci Zvolenčania si mohli všimnúť aj to, že sa upratovalo s úsmevom na tvári, v dobrej nálade a s prineseným vlastným náradím. Veď v dnešnej dobe je priam zázrakom nájsť ľudí, ktorí pracujú pre dobrý pocit a neočakávajú za to odmenu. Staršie generácie neraz zaspomínajú na časy, keď boli pracovné brigády akousi samozrejmou súčasťou ich spoločenského života a ako sa počas nich utužovali dobré susedské a kamarátske vzťahy. Snáď táto skromná spoločenská udalosť „naštartuje“ aj mnohých ďalších Môťovanov, aby sa na jar budúceho roka zapojili do ďalšieho upratovania, o ktorom sa už teraz medzi upratujúcimi nahlas hovorilo.
