Koncom septembra sa v Štokholme uskutočnilo pravidelné štvrťročné stretnutie poradného zboru Európskeho centra pre kontrolu chorôb (ECDC). Slovensko v tomto významnom orgáne zastupuje MUDr. Mária Avdičová PhD., z Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ) v Banskej Bystrici.
Poradný zbor je orgán expertov všetkých členských štátov EÚ, ktorí štyri krát do roka na tejto pôde diskutujú o najpálčivejších problémoch v oblasti infekčných ochorení. Má poradnú funkciu a pripravuje podklady pre rozhodnutia manažmentu ECDC. Hovoria predovšetkým o jednotnom zbere údajov, jednotnom monitoring chorôb, aby boli údaje porovnateľné, no hlavne sa zaoberajú otázkami prevencie a opatreniami, ktoré treba prijímať na zabránenie šírenia prenosných ochorení. Preberajú sa aktuálne problémy, ktoré sa zaznamenávajú v súvislosti s výskytom mimoriadnych udalostí v oblasti prenosných ochorení a tiež úlohy a ďalšie smerovanie kontroly a a prevencie chorôb vo všeobecnosti.
„Tentoraz sme sa sústredili hlavne na hodnotenie výskytu ochorení, kde sa na šírení podieľa kliešť, komár, či iný živý vektor. Vzhľadom na globálne otepľovanie sa totiž predpokladá, že sa tieto typy nákaz, akými sú napríklad západonílska horúčka, či horúčka dengue, ktoré sa zatiaľ v našich zemepisných šírkach nevyskytovali, budú vyskytovať aj v Európe. Výskyty týchto organizmov sa podrobne analyzovali, pretože sa na ich monitoringu podieľali aj etmológovia“, približuje program pravidelného stretnutia poradného zboru ECDC MUDr. Avdičová. Dodáva, že tieto ochorenia sa napríklad vyskytli aj v Maďarsku. Vzhľadom na túto hrozbu už vybudovali aj Národné referenčné centrum pre tento typ nákaz, aby boli pripravení choroby včas diagnostikovať. „Záverom tejto konkrétnej diskusie bolo, aby všetky krajiny- aj tie, ktoré dosiaľ nezachytili tento typ ochorení, budovali laboratórne zázemie pre ich vhodnú diagnostiku“, konštatuje MUDr. Avdičová. SR zatiaľ laboratórium, ktoré by takéto choroby diagnostikovalo, nemá. Tieto ochorenia vyvolávajú ťažké horúčky, sú spojené aj s krvácaním do slizníc, či do podkožia, ale aj do niektorých orgánov, teda sú hemoragické a môžu u oslabených jedincov skončiť smrťou.
Odborníci sa na ostatnom stretnutí venovali aj závažnej situácii vo výskyte určitých druhov mikroorganizmov, ktoré vykazujú vysokú rezistenciu na súčasne používané antibiotiká, šíriace sa hlavne v nemocničných zariadeniach a postupne sa rozširujú. Do Európy sa dostali z Indie z nemocničných zariadení cez pacientov, ktorí tam boli hospitalizovaní a infikovaní. „ECDC vyzýva, aby všetky krajiny EÚ mysleli pri diagnostike aj na túto etiológiu, aby sa jej dôsledne venovali a aby sa pridali k mapovaniu tejto situácie“, konštatuje MUDr. Avdičová. Diagnostiku robia nemocničné laboratóriá napríklad u pacientov, ktorí majú ťažké septické stavy, či iné ťažké infekcie, ako zápaly pľúc a pod.. Ich povinnosťou je testovať tieto mikroorganizmy a typ rezistencie hlásiť verejnému zdravotníctvu.
Súčasťou riešených problémov bola aj diskusia o problematike skladovania sér, ktoré sa používajú pre liečbu vzácnych chorôb a vyrábajú sa v malých množstvách. Nie jej reálne aby všetky krajiny mali dispozícii napríklad sérum proti antraxu, ktoré by malo byť použité pri teroristickom útoku. Diskutovali o tom, kde by bolo ideálne miesto, ktoré by bolo dostupné pre všetky krajiny, aby bolo v prípade potreby rýchlo doručiteľné pre ochranu života pacientov. ECDC sa zaviazalo že predloží na najbližšom zasadnutí návrh siete v ktorých miestach by sa tieto vzácne séra uskladnili.
Hovorilo sa aj o výchove a ďalšom vzdelávaní epidemiológov v oblasti tzv. intervenčnej epidemiológie, k čomu ECDC má vytvorený systém, ktorý umožňuje mladým epidemiológom získať potrebné skúsenosti. Nevyhovuje však malým krajinám, pretože si vyžaduje, aby dva roky epidemiológovia pracovali v akreditovanom zahraničnom pracovisku. Význam tejto diskusie bol v tom, ako v budúcnosti viac sprístupniť toto vzdelávanie pre epidemiológov jednotlivých krajín.
