Bojovníci dúhy zvolenskej autorky Eriky Jarkovskej majú všetko, čo dobrá kniha má mať. Zaujímavý príbeh, úžasné opisy prostredia a ľudí, skvelé dialógy, dej, ktorý má spád, je v ňom napätie, nenávisť aj láska… Knihu vydalo Vydavateľstvo Koruna v elektronickej verzii. S Erikou Jarkovskou hovoríme preto nielen o Indiánoch ale aj o pozitívach či negatívach e-kníh.
V čase, keď sú „v móde“ ženské romány a temné krimi či sci-fi príbehy, pôsobia vaši Bojovníci dúhy ako svieži vánok. Prečo ste si pre svoju prvú knihu vybrali práve indiánsku tematiku?
Moje doterajšie čitateľské pôsobenie bolo rozdelené na obdobia, v ktorých som sa venovala vždy jednému žánru literatúry. Keď som mala 14 až 15 rokov, vrhla som sa na westerny a prečítala, čo mi prišlo pod ruku od Karla Maya ale aj od Coopera, Greya, Hamiltona, Ferryho. Práve pod vplyvom tohto žánru vznikla myšlienka príbehu z Divokého západu, na ktorého napísanie by som sa v tom čase odvážila. Pár rokov ale príbeh „žil“ len v mojej hlave. Do písania som sa pustila ako 18-ročná a potom som tento príbeh v rôznych časových intervaloch neustále „dokončievala“, až som ho dlhé roky nechala nepovšimnutý. V roku 2009 som sa pustila do jeho prepisu aj do dotvorenia jeho konečnej podoby. Tú som však ešte raz upravila v roku 2011. Keď tak nad tým uvažujem, takmer sa z mojich Bojovníkov dúhy stal never finishedthe story..
Bojovníci dúhy – Pomsta bojovníkov je vlastne prvý diel trilógie. Znamená to, že píšete ďalšie diely… alebo sú už napísané?
Vôbec som neuvažovala o pokračovaniach Bojovníkov, ba ani len o ďalšom písaní čohokoľvek. V rokoch 2010 až 2011 boli Bojovníci uverejnení na portáli Mám talent, čo je projekt vydavateľstva Ikar, a práve vďaka podnetom čitateľov, ktorým sa Bojovníci páčili, ako aj konštruktívnemu hodnoteniu od režisérky Mariany Čengel-Solčanskej či podpichnutiu manažéra projektu Mám talent Milana Buna, aby som Bojovníkov upravila a skrátila rozsiahly text, som sa pustila do ich prepracovania. Keď som dokončovala finálnu verziu prvého dielu, napadla mi myšlienka rozvinúť osudy hrdinov v druhom pokračovaní. To isté sa mi stalo potom aj pri dopisovaní druhého dielu.
Prvý diel Bojovníkov dúhy vyšiel v elektronickej verzii, teda ako e-kniha. V čom vidíte pozitíva e-kníh a v čom negatíva?
Pozitíva v tom, že sú o málo lacnejšie než tlačené knihy, sú ľahko dostupné v mnohých internetových kníhkupectvách, nezvyknú sa vypredať, sú vhodné pre fanúšikov čítania kníh cez čítačky či počítač. Negatíva sú asi tie, že e-knihy sú menej obľúbené u konzervatívnych čitateľov. Ešte veľmi veľa čitateľov preferuje tlačené knihy, ale verím, že trend elektronickej formy kníh sa udomácni aj u nás.Pravdu povediac, ja sama mám radšej tlačené knihy, ktoré sa dajú ohmatať, zalistovať si v nich aprípadne s nimi zadriemať na gauči alebo v posteli. Pri tejto príležitosti ale musím spomenúť, že som vďačná Vydavateľstvu Korunaza to, že šlo do vydania aspoň e-knihy Bojovníkov. Koruna bolo totiž v poradí päťdesiate vydavateľstvo, ktoré konečne povedalo „áno“ mojej spisovateľskej snahe. Tých štyridsaťdeväť v Čechách aj na Slovensku pred Korunou ma odmietlo nie kvôli tomu, ako píšem, ale kvôli žánru, ktorý preferujem a ktorý vraj už v súčasnosti nikoho neosloví.
Mená Indiánov sú v knihe v pôvodnom indiánskom jazyku, Vah-mayan, Talayé a ďalšie. Ako ste sa k týmto menám „dopracovali“?
Práveže mená Vah-mayan, Talayé a takmer všetky ostatné indiánske mená použité v prvom príbehu som si vymyslela. Ale v ostatných dieloch už figurujú postavy s menami skutočných Indiánov, ktorí kedysi žili. Dokonca v treťom diele „oživujem“ historicky známe postavy Sediaceho Býka (Tatanka Jotanku), Čierneho Jeleňa (Hehaka Sapu) či Červeného Mraka (Mahpíjua Lútu) a to natoľko, že ich nechávam konať a zhovárať sa v deji spolu s vymyslenými hlavnými hrdinami.
Dej príbehu sa odohráva počas troch mesiacov roku 1860 v Mexiku. Toto obdobie ste si vybrali náhodou?
Dej sa len na začiatku a na konci odohráva v Mexiku, konkrétne v provincii Sonora, zvyšok deja je zasadený do Nového Mexika a to na jeho juh do mesta Nogales, do povodia rieky Gila či do hôr Huachuca. V súčasnosti tieto miesta ležia na juhu Arizony, keďže územie Nového Mexika bolo neskôr rozdelené na súčasnú Arizonu a súčasné Nové Mexiko. Čo sa týka časovania – nuž, bolo to jednoduché, proste som sa rozhodla, že dej sa bude odohrávať v roku 1860 a basta. Myslím, že som sa chcela vyhnúť akokoľvek zabŕdnuť do udalostí Občianskej vojny, ktorá potom vypukla na jar v roku 1861. Ale nevyhla som sa jej celkom, pretože mnohé kľúčové udalosti vojny spomínam práve v treťom diele Bojovníkov.
Príbeh pôsobí veľmi vierohodne. Odkiaľ ste čerpali informácie o prostredí, o Indiánoch…
Z literatúry. Z kníh, ktoré vlastním, alebo ktoré som si požičala v našej zvolenskej Krajskej knižnici. Ale aj z filmov, ktoré mám napozerané, akurát vôbec nie z Vinnetoua. A hojne som čerpala podnety z amerických internetových stránok. O amerických dejinách aj Indiánoch je ich, chvalabohu, požehnane. Ako sa vraví, všetko je na nete… No a to, že príbeh pôsobí vierohodne, ma ako autorku len teší a ďakujem za uznanie. Iba som konečne zužitkovala svoju lásku k dejepisu a zemepisu a toto nadšenie sa mi pri písaní teraz veľmi vypláca. Moje romány sú historické, preto – hoci si veľa vecí vymýšľam, sa opieram v deji o skutočné udalosti, nezvyknem totiž písať „do vetra“, všetky informácie si vždy overujem z viacerých zdrojov. Aj preto mi napísanie jedného románu trvá približne pol roka. Čo sa týka vierohodnosti pri opise prostredia, veľmi mi pomohli aj staré mapy Davida Rumseya (David Rumsey Historical Map Collections), ich štúdiom som strávila celé hodiny a neraz menila názvy miest podľa toho, čo som v nich vyčítala. V súčasnosti už naozaj nie je problém „ísť sa poprechádzať“ na akékoľvek miesto na zemeguli.
Obsah by sme nemali prezrádzať, ale povedzte niečo aspoň o dievčine menom Mercedes Perezová, okolo ktorej sa krúti dej románu a ktorá hneď na jeho začiatku zabije dvoch mužov…
Mercedes Perezová je mladá mexická deva, dcéra roľníka, ktorá až do svojich dvadsiatich rokov prežíva bežné starosti dievčat jej veku. Potom sa ale stanú udalosti, ktoré poznačia budúcnosť jej rodiny. Kvôli existencii domnelého pokladu Zunov, ktorý mal nájsť jej otec v Huachuca horách, príde ako o otca, tak aj o bratov a rozhodne sa pomstiť tým, ktorí ich smrť zapríčinili. Pri prenasledovaní bandy zločincov sa s naivnou vierou obráti o pomoc na mexických povstalcov, ale postretne ju čosi iné a láska to veru nebude. Napokon však predsa len nájde aj lásku – medzi Indiánmi, aj priateľstvo.
Čo teraz píšete a kedy si čitatelia budú môcť prečítať ďalšie pokračovanie trilógie Bojovníci dúhy?
Po Bojovníkoch dúhy som napísala dva ďalšie romány. Román Osamelé vtáča z amerického prostredia, keď som pri pátraní na internete natrafila na informácie o živote skutočnej indiánskej ženy, ktorá ako osemmesačné dieťa prežila masaker Indiánov pri Wounded Knee. Predposledný román z prostredia súčasného Slovenska, také moje žánrové vybočenie, akýsi pokus o „ženský román“, ktorý som nazvala Mŕtvi nemôžu milovať, s najväčšou pravdepodobnosťou ešte mierne prepracujem. Ale kedy vyjde a či vôbec…? Momentálne pracujem na svojom šiestom románe. Je to opäť historický príbeh z prostredia indiánskych kmeňov Kutenajov a Činukov ako aj prieskumníkov a obchodníkov s kožušinami, ktorí zároveň mapovali dovtedy nepoznané, tzv. pacifické pobrežie Severnej Ameriky a južnej Kanady. Čo sa týka ďalších dielov Bojovníkov dúhy, ich osud je zatiaľ vo hviezdach, ale keďže okrem vína je pravda aj vo hviezdach, verím, že čas Bojovníkov, a vari aj ostatných napísaných románov, ešte len príde…
E-knižku si môžete zakúpiť na stránke www.martinus.sk.
