Za účasti veľkého množstva verejnosti, arcibiskupov, biskupov, cirkevných predstaviteľov, ale aj ústavných činiteľov a osôb verejného života sa v stredu o desiatej hodine v chráme Nanebovzatia Panny Márie konala pohrebná svätá omša za zosnulého biskupa Mons. Rudolfa Baláža. S hlavou banskobystrickej diecézy sa veriaci symbolicky rozlúčili na tom istom mieste, kde 19. marca 1990 prijala biskupskú vysviacku z rúk Jozefa kardinála Tomka.
Už od pol deviatej ráno sa na Námestí SNP začali zhromažďovať ľudia, ktorí sa prišli naposledy rozlúčiť s biskupom Balážom na pravdepodobne najväčšiu cirkevnú udalosť roka v Banskej Bystrici. Pohrebný sprievod vykročil spred brány Biskupského úradu na Námestí SNP. Hlavným celebrantom omše bol bratislavský arcibiskup a metropolita, Mons. Stanislav Zvolenský, pri oltári mu asistovali koncelebranti Mons. Mario Giordana, arcibiskup a apoštolský nuncius na Slovensku, pražský arcibiskup Mons. Dominik Duka a biskupi zo Slovenska, Čiech, Poľska, Maďarska, Albánska, spolu s kňazmi Banskobystrickej diecézy.
Arcibiskup Zvolenský sa v kázni vrátil k životu i pôsobeniu biskupa Baláža a ocenil jeho veľký prínos. Za vrchol jeho pôsobenia označil návštevu pápeža Jána Pavla II. v roku 2003, otvorenie diecéznej synody, obnovenie základného a stredného katolíckeho školstva na pôde diecézy, či vysvätenie viac ako 200 nových kňazov za pastierov Cirkvi. Po sv. prijímaní vystúpili s príhovormi viacerí hostia:
- Celkovo sa odhadom pohrebnej omše v Banskej Bystrici zúčastnilo až okolo 4 tisíc ľudí. Medzi pozvanými boli:
Pavol Hrušovský – podpredseda NRSR
Milan Hort – podpredseda NRSR
Ján Figeľ – podpredseda vlády SR a minister dopravy
Rudolf Chmel – podpredseda vlády SR pre ľudské práva a národnostné menšiny
Mikuláš Dzurinda – minister zahraničných vecí
Jozef Dravecký – veľvyslanec SR pri Sv. stolici
Milan Čič – vedúci Kancelárie prezidenta SR
Vladimír Maňka – predseda BBSK
Peter Gogola – primátor mesta Banská Bystrica
Tadeusz Zasepa – rektor Katolíckej univerzity v RKZ domácich cirkevných predstaviteľov:
Stanislav Zvolenský – bratislavský arcibiskup a metropolita
Róbert Bezák – trnavský arcibiskup
Bernard Bober – košický arcibiskup
Tomáš Galis – žilinský diecézny biskup
František Tondra – spišský diecézny biskup
Stanislav Stolárik – košický pomocný biskup
Štefan Sečka – spišský pomocný biskup
Andrej Imrich – spišský pomocný biskup
Ján Babjak – prešovský arcibiskupZo zahraničných cirkevných predstaviteľov:
Mario Giordana – apoštolský nuncius
Dominik Duka – pražský arcibiskup
František Václav Lobkowicz – biskup ostravsko-opavský
Jan Vokál – biskup královohradecký
Ján Škodoň – Krakow
Miklós Beer – diecézny biskup Vác
Cristoforo Palmieri – albánsky biskup
Alojz Tkáč – emeritný arcibiskupMedzi trúchliacimi sa objavili aj známi stredoslovenskí podnikatelia Ján Kováčik, Peter Valach, či ďalšie osobnosti verejného života Banskej Bystrice.
Mario Giordana citoval smútočný telegram vatikánskeho štátneho sekretára Bertoneho. Šéf vatikánskej diplomacie vyjadril v mene pápeža Benedikta XVI. úprimnú sústrasť všetkým blízkym a veriacim v Banskobystrickej diecéze a poďakoval biskupovi Balážovi za obetavú službu a synovskú poslušnosť.
František Tondra v mene Konferencie biskupov Slovenska vyzdvihol Balážovu odvahu stavať sa spoločenským problémom. Vrátil sa ku kauze Triptych a vyzdvihol snahy biskupa o znovuobnovenie výučby náboženstva a jeho zápas o cirkevné školy.
Hlava gréckokatolíckej metropolie na Slovensku, prešovský arcibiskup Ján Babjak označil Banskobystrickú diecézu za osirelú. Jej zosnulú hlavu označil za svoj životný vzor. „V duchu svojho motta žil a svojim životom mocne svedčil celému Slovensku. Bol si krok pred nami všetkými biskupmi pri nápadoch a ich realizovaní. Neľutoval si financie na šľachetné účely. Bol si mi chápajúcim starším bratom,“ uviedol Babjak.
Blízky spolupracovník biskupa Baláža a jeho spolužiak Jaroslav Pecha si zaspomínal na časy, keď rodák z Nevoľného zasadol na biskupský stolec. „Mladších kňazov bolo vtedy minimum. Dnes je ich viac ako starších, nastal veľký obrat. Vo svojich kázňach sa často vracal ku komunizmu. Prešiel tou dobou a bolo pre neho veľmi dôležité, aby sa na tieto časy nikdy nezabudlo,“ zaspomínal si Pecha.
Ján Figeľ prehovoril za vládu Slovenskej republiky. „Biskup Baláž hľadal a ponúkal pravdu počas celého života. Išiel nám príkladom, ako chrániť život, ľudskú dôstojnosť a ako dosahovať spravodlivosť, skutočnú a dosiahnuteľnú. Jeho víziou bola slobodná cirkev v slobodnom štáte a ich vzájomná spolupráca. K tejto vízii sa hlási aj vláda SR a my všetci sme za ňu biskupovi veľmi vďační.“
Jeho slová doplnil primátor Banskej Bystrice Peter Gogola: „Trúchli každý, kto si ctil pravdu a spravodlivosť.“
Po pohrebných obradoch pri truhle zosnulého biskupa sa smútočný sprievod vrátil k Biskupskému úradu. Truhlu biskupa čestne niesli jeho najbližší spolupracovníci počas biskupského pôsobenia – súčasný riaditeľ úradu Mons. Vladimír Farkaš, Balážov tajomník a ceremonár Jozef Štrba, Marián Bublinec, generálny vikár, v súčasnosti dočasne poverený vedením diecézy a jeho spolužiak, dekan Jaroslav Pecha. Telesné pozostatky uložia poobede v rodisku biskupa Baláža, Nevoľnom. Stovky Banskobystričanov sa so svojím biskupom rozlúčili už v utorok večer.
Banskobystrický diecézny biskup Rudolf Baláž zomrel náhle minulú stredu na následky masívnej embólie do pľúc. Rodák z Nevoľného bol prvým biskupom, ktorý pochádzal z územia diecézy a na jej čele stál 20 rokov. Do povedomia verejnosti sa dostal svojim odporom voči komunistickému režimu, za ktorý bol tvrdo perzekuovaný. Od roku 1971 do roku 1982 bol z rozhodnutia orgánov totality stiahnutý z biskupského úradu a vykonával prácu vodiča nákladného auta v Hronskej Dúbrave. V roku 1990 bol vysvätený za biskupa, od roku 1996 do roku 2000 predsedal Konferencii biskupov Slovenska. V porevolučnom období sa aktívne staval proti vtedajšiemu „Mečiarizmu“. Vládna garnitúra sa vtedy pokúsila o diskreditáciu Rudolfa Baláža prostredníctvom nasadeného agenta SIS v kauze známej ako Triptych, no neúspešne. Posledným verejným vystúpením biskupa Baláža bolo vysvätenie Farského kostola bl. Jána Pavla II. V Hornej Vsi pri Kremnici. Jeho životné motto znelo: „Veritas liberabit vos“ (Pravda vás vyslobodí).
