VN Môťová sa tento týždeň konečne začala napĺňať vodou a zároveň sa začala napĺňať aj dlho očakávaná túžba rybárov chytať ryby. Ochudobnená sezóna na VN Môťová tohto roku nesklamala iba nás rybárov, no nepotešila aj mnohých ďalších Zvolenčanov či rekreantov Slovenska, ktorí radi trávia čas pri brehoch priehrad.
Ako už bolo viac krát verejne oznámené, príčinou bola poškodená cievová tyč pravej klapky, ktorá je jednou z dvoch najdôležitejších a najvyužívanejších uzáverov na hrádzi. Na túto poruchu ako som v úvode spomenul, sme najviac doplatili my rybári, ktorí sme sa niekoľko týždňov mohli z brehu iba pozerať na vodu. Očakávali sme, že sa podarí poruchu odstrániť v plánovanom termíne a potom budeme môcť aspoň v teplejšom jesennom počasí sadnúť k prútom a čakať na vytúžený záber. Po pretrvávajúcich komplikáciách opravy klapky, však bude asi väčšina z nás dúfať, aby sa na budúci rok pre zmenu nepokazila ľavá klapka.
Rybár je človek trpezlivý a milujúci prírodu a Zvolenskí rybári to potvrdili aj počas tejto nútenej výluky rybačky, keď počas brigád vyzbierali odpadky z brehov VN Môťová. Z prechádzky okolo vypustenej priehrady si však mohli ľudia odniesť zážitky pohľadom na zanedbanú priehradu. Miera údržby pre zanedbané miesta je už nad sily a financie aj húževnatých rybárskych brigádnikov.
Stromami, kríkmi a trávou zarastajúce brehy a okolie priehrady umožnia prechádzku iba odvážnejším, no aj to iba v kvalitnej obuvi a oblečení. Prístupové cesty k priehrade pripomínajú skôr tankodróm, bez verejného osvetlenia. Známe priehradné móla poznamenal zub času natoľko, že ich posledné zosunuté panely sa strácali ešte pod hladinou napustenej priehrady. Stredové panely každého móla sú také rozlámané a naklonené, že už chôdza po nich keď naprší, je námraza alebo sneh je dosť nebezpečná. Ako to na Slovensku býva, namiesto ich opravy (lebo nie sú peniaze) tam môžeme za chvíľu očakávať tabule so zákazom vstupu. Hlbšie dno vypustenej Môťovskej priehrady pred niekoľkými rokmi, rozľahlé brehy pod studničkou, v Lazištiach či pri ústí Sekierskeho potoka sú iba spomienkami pre pamätníkov. Pre mladších sú tieto spomienky upozornením, že sa nám priehrada zmenšuje. Počas tohtoročného vypustenia priehrady bolo možné si všimnúť, že dno je na niektorých miestach tak plytké, že tam musia byť nánosy bahna v desiatkach decimetrov. Medzi verejnosťou sa stále iba hovorí o tom, že dno sa nemôže čistiť, pretože obsahuje ťažké kovy a nie je ho kde po vybratí uložiť.
Na septembrovom Mestskom zastupiteľstve pán Ing.arch. Kašša predniesol urbanizačnú štúdiu (UŠ) VD Slatinka. Jedným z bodov jeho prednášky bol argument, že prípadnou výstavbou VD Slatinka bude vyčistené aj dno VN Môťová a zrekonštruované prístupové cesty. O výstavbe VD Slatinka by samozrejme mali rozhodnúť odborníci rezortov každej dotknutej oblasti. Zvolenčania nech si však dobre uvedomia koľko dní v roku máme už teraz zahalených hmlou a pritom sa väčšina Slovenských miest kúpe v lúčoch slnka.
No argument o prípadnom čistení dna VN Môťová mi pripadal ako nátlak na verejnosť a vydieranie, aby každý kto má k Môťovskej priehrade kladný vzťah, s výstavbou VD Slatinka súhlasil. Zrazu bude kde uložiť vybágrované dno, takže štúdie a riešenia o uložení bahna obsahujúceho ťažké kovy existujú. Počas prezentácie UŠ VD Slatinka na zastupiteľstve, bolo oznámené, že na výstavbu VD Slatinka stále nie sú financie. Podľa súčasných ekonomických prognóz pre Slovensko asi ani tak skoro nebudú.
V tejto neľahkej dobe by asi bolo rozumnejšie skromné finančné zdroje smerovať na údržbu „upadajúcej“ Môťovskej priehrady a vhodnou starostlivosťou ju opäť zaradiť medzi navštevované oddychové miesta Zvolena.
Niektorí kompetentní presvedčivo rozprávajú o miestach, ktoré videli akurát tak možno spoza okna auta. Spokojne sa nechajú unášať megalomanskými stavbami vzdušných zámkov, čakajúc na „počestných“ developerov a investorov, ktorí rádovým Slovákom neskôr ukážu, aké krásne hotely, penzióny či chaty si vedia postaviť na brehoch priehrad. VN Môťová chvalabohu nie je zatiaľ pre nich atraktívna.
Takže naša Môťovská priehrada bude zrejme aj naďalej zanášaná naplaveninami, prístupové cesty zostanú v dezolátnom stave a brehy sa postupne premenia na nepriechodnú džungľu. Ešte že má Zvolen „ľudomilnú“ rybársku organizáciu, ktorá sa postará aspoň o čistotu brehov.
