Postávajú na ulici v lete aj zime, často lemujú celé zvolenské korzo. Sedia na zemi čakajúc na pár drobných alebo sa len mlčky premávajú po námestí. Sú pre nás známi aj neznámi a ich osud je nám často ľahostajný. Bezdomovci.
Patria do našej spoločnosti odkedy neexistuje totalita, pretože ako hovorí Peter Zátroch z Útulku Nádej vo Zvolene, dnes neexistuje mechanizmus, ktorý by ich prinútil žiť život, aký väčšina z nás považuje za štandard. Za socializmu bezdomovci existovať nemohli: každý musel pracovať, inak šiel do väzenia alebo ústavu pre psychiatrické ochorenia. Dnes bezdomovci zápasia s množstvom problémov: ťažkou sociálnou situáciou, chorobami, dlžobami a závislosťami. Po dlhom období na ulici navyše postupne upadajú do letargie a prestávajú hľadať riešenie svojej situácie. Začínajú žiť doslova zo dňa na deň. Podľa Zátrocha by pritom nikto zdravý na ulici dobrovoľne neostával.
Riešenia existujú
Mesto Zvolen je zriaďovateľom Útulku Nádej, ktorý poskytuje domov sociálne znevýhodneným skupinám občanov bez domova. Dokáže ubytovať 22 bezdomovcov, ktorým zabezpečuje celodenný pobyt, prípravu stravy, šatstvo, sociálne poradenstvo a tiež rôzne voľnočasové, či resocializačné aktivity.
Záujemcovia môžu pobyt zaplatiť zo sociálnej dávky, ktorá je v súčasnosti na úrovni 61,60 €. Jeden deň v útulku stojí 1 €. Ak sa ľudia bez domova rozhodnú zapojiť do aktivačných prác, získavajú k dávke v hmotnej núdzi ešte príspevok na bývanie 55 €. Nie je to veľa, ale pomôže to. Ľudia v podobnej situácii však podľa Zátrocha často prestávajú rozmýšľať konštruktívne. „Spoliehajú sa na virtuálne šťastie, nie na racionálne riešenia,“ hovorí. Únik pred každodennými problémami potom hľadajú v alkohole, drogách alebo hazardných hrách. „Vo Zvolene je asi 80 bezdomovcov, z toho 22 chodí k nám a asi 30 na charitu,“ konštatuje ďalej Peter Zátroch. Ostatní záujem o pomoc nemajú. Rezignovali.
Ďalšou skupinou znevýhodnených sú ľudia, ktorí pomoc mimoriadne potrebujú – deti z detského domova a rodiny bez domova. Tejto skupine poskytuje útočisko Centrum Dorka pri Malej stanici. V súčasnosti je v centre 19 ľudí, medzi ktorými nájdete študentku, odchovankyňu z detského domova, jednu úplnú rodinu s dvoma deťmi či päť osamelých mamičiek s deviatimi maloletými deťmi. Aj títo ľudia sa boria s množstvom problémov. Podľa sociálnej pracovníčky z centra Jany Fajčíkovej medzi ne patrí: nedostatok finančných prostriedkov, problém s uplatnením sa na trhu práce a problém s výchovou detí. Človek, ktorý do centra príde, musí byť schopný prevziať zodpovednosť za svoj život a život svojich detí. A to často chýba.
Ako im pomôcť
Keď sa Petra Zátrocha pýtame, čo by sociálne slabším ľuďom mohlo pomôcť, vymenúva príklady, ktoré fungujú v zahraničí. Napríklad v susednom Poľsku existujú družstvá, kde ľudia v núdzi dostanú za odrobenú prácu nocľah a stravu. To ich vracia späť do reálneho života. Práve chýbajúca práca a ochota zo strany zamestnávateľov zamestnať aj sociálne znevýhodnené skupiny je totiž kameňom úrazu. Sociálne podniky boli na Slovensku doteraz, bohužiaľ, viac spájané s kauzami ako úspechom. Postupne sa to mení a pozitívne príklady nachádzame aj u nás. Združenie Proti prúdu, ktoré vydáva časopis Nota Bene napríklad realizuje v Bratislave projekt nosičov batožiny. Vybraní bezdomovci dnes pracujú na hlavnej stanici, kde nosia cestujúcim batožinu. Oblečení sú do štýlových uniforiem, dostávajú plat a ak si ušetria, dostanú od združenia príplatky, aby mohli postupne splatiť svoje dlhy. Bezdomovci pracujú aj v kaviarni na Starej tržnici a od iných čašníkov sú na nerozoznanie.
Zvolen má svoje možnosti
Aj vo Zvolene niekoľko bezdomovcov predáva Nota Bene. Bezdomovec zarobí polovicu z ceny časopisu, ktorú zaplatíte a často k tomu získate aj jeho osobný príbeh ako bonus. Dnes už ale existujú aj podvodníci, ktorí v skutočnosti časopis nepredávajú, ale jeho meno rôznymi spôsobmi zneužívajú na žobranie.
Peter Zátroch z útulku Nádej vo všeobecnosti neodporúča na žobranie reagovať. Človek má síce dobrý pocit, že v danej chvíli pomohol, ale reálna pomoc to podľa neho nie je. Naopak, podporuje to zlé návyky. Ak chcete naozaj pomôcť, odporúča skôr priniesť šatstvo alebo iné veci, napríklad potraviny do charity, prípadne prispieť týmto zariadeniam finančne. Možnosťou je tiež dobrovoľná výpomoc v centrách. Ľudia podľa Zátrocha prispievajú vo všeobecnosti pomerne ochotne. Otázkou zostáva, ako efektívne. Ako efektívne pomôcť ľuďom, ktorí to potrebujú, ale nie vždy dokážu s pomocou správne naložiť.
