RÚVZ BB (M. Tolnayová) | 20.2.2014

Prach je najväčší problém kvality ovzdušia nielen na Slovensku

Znečistenie ovzdušia jemnými prachovými časticami predstavuje v súčasnosti najväčší problém kvality ovzdušia na Slovensku, ako aj vo väčšine európskych krajín.

vreckovka, nádcha, chrípka, alergiaOrganizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD – Organisation for Economic Co-operation and Development) predpokladá, že do roku 2050 sa znečistenie ovzdušia stane hlavnou environmentálnou príčinou úmrtnosti na celom svete. Hlavne preto sa touto problematikou zaoberajú relevantné inštitúcie EÚ. Na Slovensku od začiatku tohto roka platí novelizovaná vyhláška o kvalite ovzdušia a Ministerstvo životného prostredia (MŽP) zaviedlo nový typ smogovej situácie, ktorá sa týka drobných prachových častíc (PM10).

„Jedinou expozičnou cestou ako sa PM častice môžu dostávať do ľudského organizmu je inhalácia. Z odborných zdravotníckych štúdií vyplynulo, že v lokalitách s vysokým a dlhodobým výskytom zvýšených koncentrácií jemných prachových častíc v ovzduší sa zisťuje zvýšená úmrtnosť obyvateľov na ochorenia dýchacej a srdcovo-cievnej sústavy. Dôkazy o akútnych účinkoch jemných prachových častíc na zdravie ľudí sú založené na sledovaní časových súvislostí medzi dennými koncentráciami prachových častíc vo voľnom ovzduší a zmenami pozorovanými na zdraví ľudí, ktoré môžu byť mierne až závažné, vrátane nárastu úmrtnosti, hospitalizácie a návštevnosti ambulancií z dôvodu respiračných a kardiovaskulárnych ochorení, zmien pľúcnych funkcií, nárastu výskytu akútnych respiračných ochorení, užívania liekov,“ hovorí k dôsledkom zvýšeného obsahu prachových častíc v ovzduší vedúca Národného referenčného centra pre hodnotenie vplyvu voľného ovzdušia a ovzdušia vnútorných priestorov nevýrobného charakteru na zdravie populácie pri Regionálnom úrade verejného zdravotníctva (RÚVZ) v Banskej Bystrici, MUDr. Katarína Slotová.

Dodáva, že zdravotná významnosť prachu závisí od veľkosti častíc. Vo všeobecnosti platí, že s klesajúcim priemerom prachových častíc rastie miera ich nebezpečnosti pre zdravie človeka. Zatiaľ čo väčšie častice (nad 10 μm) môžu pôsobiť iba podráždenie horných dýchacích ciest s kašľom, kýchaním a dráždenie očných spojiviek, menšie častice sa dostávajú až do dolných dýchacích ciest. Častice s rozmerom pod 2,5 μm môžu prestupovať do pľúcnych alveol a tak prenikať do krvného obehu. Prachové častice môžu vyvolávať zápalové procesy v pľúcach, alebo sa usadzujú v stenách pľúcnych alveol. Dlhodobé vystavenie sa vysokým ich koncentráciám je potom spojené so zmenami v týchto stenách a vznikom chronických obštrukčných zmien, ktoré sa klinicky prejavujú napr. ako bronchitída, chronická obštrukčná pľúcna choroba, zhoršenie priebehu astmy, zmeny pľúcnych funkcií. Zvýšená prašnosť v ovzduší všeobecne pôsobí dráždivo na dýchacie cesty a spravidla sa vyskytuje spolu s ďalšími škodlivinami s významným vplyvom na zdravie ľudí, ako sú oxid siričitý alebo oxidy dusíka.

„V populácii nie sú všetci jednotlivci postihnutí rovnako pri tom istom zaťažení zo životného prostredia. V citlivosti na expozíciu znečisťujúcim látkam sa môžu vyskytovať značné odchýlky vplyvom veku, charakteru výživy, genetickej predispozície a celkového stavu zdravia. Vysoko rizikové skupiny ľudí v tejto súvislosti sú dojčatá, malé deti, starí ľudia, tehotné ženy a ich plody, podvyživení a chronicky chorí ľudia napr. s ochoreniami dýchacej sústavy a srdcovo-cievnej sústavy,“ konštatuje k téme MUDr. Slotová. Uvádza, že za normálnych podmienok vdýchne dospelý človek 7-14 litrov vzduchu za minútu. Trojročné deti vdýchnu v pokoji dvakrát viac vzduchu na kilogram telesnej hmotnosti ako dospelí. Ak je teda ovzdušie znečistené, dieťa vdýchne 2-krát viac znečisťujúcich látok na kg telesnej hmotnosti ako dospelí. Dýchacie cesty detí sú užšie a pľúca ako aj imunitný systém sú stále v štádiu vývoja, problémy v dôsledku vdychovania znečisťujúcich látok sú u nich závažnejšie a dlhšie trvajúce.

Ako upozorňuje, sledovať kvalitu vonkajšieho ovzdušia, vydávať preventívne i represívne opatrenia v súvislosti s jeho kvalitou, ochranou prírody, ale i zdravia ľudí, je v kompetencii Ministerstva životného prostredia SR, na lokálnej úrovni v kompetencii Obvodných úradov životného prostredia.