Mnohí z nás si iste položia otázku, čo je to sociálna práca v podmienkach nemocnice, čo všetko sociálny pracovník rieši, a prečo je táto činnosť taká dôležitá.

Všetky plusy aj mínusy tejto špecifickej práce vysvetľuje Daniela Merčáková, sociálna pracovníčka Nemocnice AGEL Zvolen, ktorá tu pracuje od roku 2020.

Sociálna práca je pomáhajúca profesia, ktorá má multidisciplinárny charakter a v zdravotníctve predstavuje súčasť komplexnej zdravotnej starostlivosti o pacienta. Jej cieľom je zlepšiť nepriaznivú sociálnu situáciu pacientov, ktorá vznikla dôsledkom ich zdravotného obmedzenia, alebo ktorá viedla k ich zdravotnému obmedzeniu, resp. poškodeniu. Jej cieľom je zlepšiť životnú situáciu pacientov, ktorí si ju sami nie sú schopní riešiť. Sleduje a v spolupráci s ostatnými zdravotníckymi pracovníkmi pomáha riešiť narušené vzťahy a situácie, ktoré vznikli v živote pacienta ako dôsledok choroby, chorobných prejavov, úrazov, škodlivých návykov, invalidity a staroby, prameniace zo sťaženej sociálnej situácie. Pomáha zabezpečiť úpravu vzťahov medzi jednotlivcom a jeho spoločenským prostredím.

Akým spôsobom a na základe čoho vyhľadávate klientov, ktorí potrebujú vašu pomoc?

Predovšetkým ide o aktívne a samostatné vyhľadávanie klientov prostredníctvom nemocničného informačného systému, ako aj študovaním lekárskych záznamov a všetkých dostupných dokumentov. Tam zistím dôležité údaje – či klient býva sám,  má uhradené zdravotné poistenie, či je zamestnaný, nezamestnaný, kde má trvalý pobyt, či je bezdomovcom, či pracuje, alebo je evidovaný na úrade práce. Všetky informácie vyhodnotím a v prípade potreby kontaktujem rodinných príslušníkov, obecný alebo mestský úrad, prípadne úrad práce. Veľmi užitočnú spoluprácu v tomto smere predstavuje terénna sociálna práca, alebo aj spolupráca s mimovládnymi organizáciami. Druhou možnosťou je spolupráca s ošetrujúcim lekárom, ktorý mi klienta nahlási, prekonzultuje so mnou jeho zdravotný stav a sociálnu situáciu a spoločne navrhneme riešenie, s ktorým, samozrejme, musí klient súhlasiť. Najpočetnejšiu skupinu mojich klientov predstavujú rodinní príslušníci, ktorí ma kontaktujú osobne u mňa v kancelárii, prípadne telefonicky. Ďalšou skupinou klientov sú osoby, u ktorých je potrebná spolupráca sociálneho pracovníka, a to  na vyžiadanie orgánov štátnej správy a samosprávy, súdov, verejných i neverejných poskytovateľov sociálnych služieb, poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, polície a pod. Samozrejme, aj samotní zamestnanci nemocnice ma často vyhľadajú ohľadne riešenia problému, s ktorým si sami nevedia poradiť.

Môžete rozdeliť vašich klientov do nejakých skupín napr. podľa veku? Ktorá skupina je najpočetnejšia?

Mojich klientov je možné deliť podľa mnohých aspektov.  Na základe veku to  môžu byť novorodenci, detskí pacienti, mladiství pacienti, dospelí pacienti, pacienti v produktívnom veku, pacienti v seniorskom veku. Dôležitý aspekt predstavuje aj sociálne prostredie, ktoré môže byť stabilné, alebo rizikové, a taktiež typ  ochorenia. V tomto zmysle môžeme pacientov deliť na akútne chorých alebo chronicky chorých.

Jednoducho povedané, klientom sociálneho pracovníka môžu byť pacient ktoréhokoľvek  oddelenia našej nemocnice. Ale začneme pekne od tých najmenších. Ako môže byť novorodenec klientom sociálneho pracovníka?  Určite ste počuli niečo o utajených pôrodoch, o adopciách,  o opustení dieťa na oddelení, alebo napr. aj o drogových závislostiach matiek, o zanedbávaní starostlivosti, o týraní,  o matkách, ktoré sú maloleté, alebo  bezdomovkyne a pod. Všetky menované skutočnosti predstavujú potrebu intervencie sociálneho pracovníka, ktorý v tomto smere úzko spolupracuje so zdravotníckym personálom na oddelení, s príslušným úradom práce, sociálnymi odbormi samosprávy, políciou, súdmi, atď… Na pediatrickom oddelení našej nemocnice najčastejšie riešim zanedbávanie starostlivosti, čo znamená  rôzne úrazy detí, poškodenia dieťaťa, konzumáciu drog a alkoholu, požitie liekov, pedikulózu, opakované hospitalizácie, odloženia a neprevzatie si maloletého dieťa zodpovednou osobou. V tomto smere komunikujem s rodičmi dieťaťa a príslušnými orgánmi vrátane polície. V roku 2022 naša nemocnica riešila 73 prípadov detských klientov.

Detské prípady bývajú veľmi smutné, ale ako je to s dospelými vo vašej starostlivosti?  

Dospelí klienti sú pacienti najčastejšie hospitalizovaní na chirurgickom oddelení, ďalej nasleduje interné oddelenie a neurológia. Prečo chirurgické oddelenie ? Najčastejšie sa do nemocnice privezení RZP po nejakom incidente, páde, havárii. Vtedy je najväčším problémom, ak pacient nemá zaplatené zdravotné poistenie, a má nárok len na neodkladnú zdravotnú starostlivosť. Ešte ťažšie je takých klientov umiestniť v DSS, prípadne im zabezpečiť umiestnenie v Hospici. Ohľadne klientov, ktorí nedovŕšili dôchodkový vek a následne zostali odkázaní na pomoc inej osoby a nemajú deti a iných príbuzných, ktorí by im predmetnú starostlivosť zabezpečili v domácom prostredí, spolupracujem s Banskobystrickým samosprávnym krajom. Vykonám sociálne šetrenie, ak klient je schopný komunikácie, vysvetlím mu možnosti v rámci platnej legislatívy, čo predstavuje kompenzáciu ŤZP, poskytovanie sociálnych služieb, opatrovateľského príspevku, dlhodobej OČR. Následne  vypracujem posudok, skompletizujem žiadosť o posúdenie odkázanosti na sociálnu službu, na základe čoho môže byť pacient po ukončení hospitalizácie prevezený do DSS. Najčastejšie problémy sú s vybavovaním dokladov ako občiansky preukaz, karta poistenca, potvrdenie o príjme. Nemôžem nespomenúť, že v uvedenej vekovej kategórii dospelých pacientov sa najviac stretávam s bezdomovectvom. Bezdomovectvo predstavuje dosť zásadný problém, pretože bezdomovci nemajú okrem bývania ani príjem, nemajú zdravotné poistenie a ani rodinných príslušníkov. Orgány samospráv sa snažia tento problém prehliadať a následné umiestnenie týchto ľudí nechávajú na zdravotnícke zariadenia. Dovolím si poznamenať, že v roku 2022 naša nemocnica riešila 27 prípadov ľudí bez domova.

Asi veľmi špecifickou aj na komunikáciu aj na obsah vašej práce sú seniori. A aj čo sa týka ich perspektívy a ďalšieho života.

Najpočetnejšou skupinou klientov sociálnej práce predstavujú práve seniori a ich rodinní príslušníci. V našej nemocnici  geriatrických pacientov nájdeme na internom, neurologickom, chirurgickom oddelení, ODCH, a taktiež mojimi klientmi sú pacienti umiestnení v DOS. Najčastejším problémom pri senioroch je strata sebestačnosti, imobilita, inkontinencia, dezorientácia. Sú to stavy spôsobené náhlou udalosťou napr. pádom, alebo chronické stavy ako napr. polymorbídni pacienti. Tieto situácie prichádzajú zvyčajne náhle a rodinní príslušníci sú zaskočení a úplne nepripravení danú situáciu riešiť. V roku 2022 sme v našej nemocnici sprostredkovali umiestnenie 300 klientov v zariadení pre seniorov, 413 pacientov sme umiestnili v zariadení následnej zdravotnej starostlivosti v DOS ,115 pacientov sme umiestnili v Hospici, 63 klientom sme sprostredkovali vybavenie opatrovateľského príspevku prostredníctvom úradov práce. Seniorov v našej nemocnici neustále pribúda, kapacity zariadení pre seniorov nie sú postačujúce a situácia s umiestnením pacienta do ZpS je niekedy boj s veternými mlynmi. Spomeniem môj posledný prípad. Pani bola rozvedená a z manželstva nepochádzali žiadne deti. Predala svoj byt vo Zvolene a dlhší čas bola umiestnená v Útulku Stráž vo Zvolene. Náhle sa jej zhoršil zdravotný stav, diagnostikovali jej zhubné nádorové ochorenie a stanovili paliatívnu liečbu. Pani zostala imobilná, inkontinentná, dezorientovaná. Pani oberala starobný dôchodok vo výške 250,- EUR. V spolupráci s Mestským úradom vo Zvolene som vypracovala posudok, skompletizovala zdravotnú dokumentáciu a dala som posúdiť jej odkázanosť na sociálnu službu. Umiestnenie v Hospici nebolo možné, pretože  pobyt v Hospici je spoplatnený. Mestom Zvolen bolo vydané rozhodnutie o odkázanosti na sociálnu službu a posudok, kde jej bol určený stupeň odkázanosti VI. Umiestnenie v ZpS, ktoré zriaďuje Banskobystrický samosprávny kraj nebolo možné, pretože v každom tomto zariadení sú dlhé poradovníky. Neuveríte, ale celý mesiac som denne podávala žiadosti do rôznych zariadení, kontaktovala som neziskové organizácie, ale bezúspešne. Pani v tomto čase bola umiestnená v ODCH v Krupine. V ODCH však môže byť pacient umiestnený  na dobu 21 dní, ktoré pani už dávno prekročila a pomaly sme sa blížili k dvom mesiacom. Aj tento príbeh však  mal šťastný koniec. Oslovila som Hospic milosrdných sestier v Trenčíne, kde mi prisľúbili umiestnenie klientky, ktorá tam následne bola prevezená. Touto cestou sa chcem poďakovať, že i dnes existujú zariadenia, ktorých myšlienka pomôcť človeku dôstojne dožiť svoj život si zaslúži obdiv a uznanie.

Áno, aj úlohou sociálnej práce v zdravotníctve je umožniť dôstojné dožitie pacientom, u ktorých integrácia do spoločnosti nie je možná. Nepriaznivý zdravotný stav zhoršuje sociálnu situáciu a naopak. Je to ako začarovaný kruh. A práve úloha sociálnej práce v zdravotníctve je poskytovať oba druhy  starostlivosti súčasne  z dôvodu holistického prístupu k človeku.