„Je toľko svetov, koľko sa nám zmestí do hlavy,“ povedala expremiérka Iveta Radičová na diskusii s Borisom Kršňákom. V dlhom rozhovore na Zvolenskom zámku hovorila o politike v kultúre, ale aj o kultúre v politike. Respektíve o jej absencii.
Nevyhla sa ani otázkam na voľby do VÚC, či parlamentu, za ktorých výsledkom podľa nej stojí skoro sto rokov štiepení, na ktorých sme dosiahli dohodu , ktoré sú stále živé a o ktorých politická garnitúra vie , vždy sa ich chytí a ide s nimi robiť politiku. K večne aktuálnej téme hľadania ideálu v demokracii odpovedala, že vláda ľudu neexistuje, ide prakticky o vládu najväčšej menšiny, ktorá vládne prostredníctvom parlamentnej väčšiny. V otázkach však stihla popri politike vyjadriť aj svoje kultúrne postoje, z ktorých vyplynulo, že je skutočným homo culturalis.
Okrem diskutovania prišla spolu s Rasťom Piškom, Ivanom Kováčom a Petrom Preložníkom recitovať vlastný výber z poézie beatnikov. „Beatnická poézia bola avantgardou pred šesťdesiatimi rokmi, ale recitujúca expremiérka, humorista sú avantgardou aj dnes,“ uviedol Boris Kršňák takmer dvojhodinový program, v ktorom zazneli piesne v podaní Petra Preložníka.
Od poézie k dráme
Príjemné pásmo vystriedala nepríjemná téma Divadla Líšeň z Brna. V inscenácii, kvôli ktorej museli organizátori v sále DK ŽSR postaviť vojenský stan, predstavili herci a autorka subjektívny pohľad na dianie v Rusku očami zabitej novinárky Anny Politkovskej. Dusivú atmosféru zabíjania neodľahčili ani bábky – Putina, ktorý lyžuje či Stalina a Lenina a humor bol len nástrojom, ktorý posilnil vedomie skazy. „Sme si vedomí, že je to subjektívny pohľad Anny Politkovskej, ktorá to týmto spôsobom zaznamenala v knihe – nesnažíme sa Putina obhajovať, nedávame mu šancu, aby sa nejako obháji , len sprostredkúvame osobnú výpoveď. A je to aj náš názor, preto to robíme.“ Autorka Pavla Dombrovská si uvedomuje, že pre niektorých je tento pohľad neprijateľný, ale trvá na tom, že o tejto téme treba hovoriť. „Táto téma je stále živá, najmä pre tých, ktorí si ešte pamätajú éru „so socializmem na večné časy“, ale myslím, že aj dnes ľudia sledujú, čo sa v Rusku deje; protesty proti Putinovi, ktorý je znovu pri moci, to sa neustále aktualizuje. Rusko nie je demokratická krajina a je potrebné to vedieť a hovoriť nahlas.“ Reakcie divákov sú podľa nej pozitívne, hoci predstavenie nie je na to, aby sa divákom páčilo. A také prípady, ako pani z Čečenska, ktorá za nimi prišla po jednom predstavení, ich len utvrdzujú, že o tejto téme hovoriť má zmysel.
Sloboda, demokracia, kultúra a spravodlivosť, to sú hodnoty, ktoré sa VAD každoročne snaží prezentovať a pripomínať nielen v súvislosti so 17. novembrom. Robí tak už 25 rokov.
