ZVonline (Lucia Vričanová), foto: SPOA ZV | 26.5.2011

Kritický pohľad na spájanie škôl

Proti optimalzácii škôl v Banskobystrickom samosprávnom kraji (BBSK) vedú žiaci aj rodičia nerovný boj. O školách rozhodlo zastupiteľstvo poslancov BBSK 27. apríla 2011 aj napriek petíciám a argumentom, že optimalizácia nie je dostatočne pripravená a zlúčené školy stratia svoju identitu a pre žiakov nastupujúcich na strednú školu by nemuseli byť tak zaujímavé ako predtým.

Argumenty poslancov BBSK z druhej strany hovoria o snahe ušetriť týmto spôsobom milióny eur, pretože stredoškolákov je v kraji čoraz menej a školy nenaplnia svoju kapacitu. Budovy škôl, ktoré prestanú byť využívané, by mali byť vo verejnej súťaži ponúknuté na predaj alebo prenájom, takýmto spôsobom príde o štatút strednej školy jedenásť škôl v BBSK. V médiách bola najčastejšie spomínaná Banskobystrická SPŠ, ktorá sa má presťahovať do priestorov SOŠ v Kremničke. Vo Zvolene sa optimalizácia týka SPOA so Strednou odbornou školou hotelových služieb. Rodičia ani vedenie školy s týmto krokom nesúhlasia, pretože škola bola o spojení oboznámená len začiatkom marca.

BBSK optimalizáciu škôl komentuje vyjadrením, že celkovo spojenie škôl „môže prispieť k zvýšeniu odbornosti a kvalifikovanosti pedagogického personálu.“ Snahou je aj využitie priestorov, pretože objekty škôl nezodpovedajú technickým podmienkam a mnohé ich priestory sú nevyužité. „Počet žiakov stredných škôl v BBSK sa dlhodobo znižuje. V školskom roku 2004/2005 bolo v zriaďovateľskej pôsobnosti BBSK 85 stredných škôl, ktoré navštevovalo 34 936 žiakov, v súčasnosti BBSK je zriaďovateľom 70 stredných škôl, ktoré navštevuje 25 809 žiakov. To znamená, že máme menej o 15 stredných škôl a o 9 127 žiakov.“

Slovenský fenomén v reformovaní školstva je totiž viditeľný už niekoľko rokov. V jednom smere sa niečo zruší, časom sa k tomu radšej pridá a o pár rokov sa to vráti tam, kde to bolo na začiatku, no všetky tieto kroky sa musia zapísať do nových nezmyselných formulárov a žiadny dlhodobý cieľ v našom školstve nie je vidieť. Na Slovensku sa kvalitné školy rušia a úroveň ostatných škôl sa dotýka minima a napĺňa študentmi, ktorí o školu nemajú ani taký záujem, no napríklad sa na ňu môžu dostať bez prijímacieho konania, čím sa škola snaží zaplniť kapacitu. Riešením by možno bolo začať od najmenších, určiť rovankú úroveň vzdelania na základných školách spôsobom, aby sme rovnako vzdelali čo najviac ľudí. Namiesto odstrkovania a zahanbovania menej šikovných detí, by napríklad za slabšie výsledky v matematike automaticky v škole dostali hodiny navyše, namiesto demotivujúcich zlých známok je potrebné týmto deťom pomôcť, aby mali možnosť byť na úrovni spolužiakov. Prečo by riešenie týchto problémov malo zostať na rodičoch, keď by štát iným prístupom mohol plnohodnotne vzdelávať všetkých?

Táto problematika sa však neustále točí okolo financií, pretože nariadením sa veci nevyriešia, ak škola nemá dostatočný rozpočet na takéto riešenie. Preto je toto plánovanie reformy školstva potrebné premyslieť a riešiť dlhodobo. Namiesto čiastkových príkazov zadať školám celkovú možnosť reorganizácie, vďaka ktorej by sa školy dostali na rovnakú úroveň. Všetci vieme, že vzdelaní jednotlivci za týchto podmienok nezostávajú v štáte a za lepším finančným ohodnotením cestujú do zahraničia. Preto je potrebné mať vzdelaný národ a plnohodnotne sa zaujímať už o tých najmenších, postupne im vytvoriť podmienky na úspešné ukončenie kvalitných škôl, dať im možnosť sa v štáte zamestnať, aby raz Slovensko neskončilo s vysokým percentom ľudí v dôchodkovom veku, o ktorých sa nemá kto postarať. Možno sa to celé zdá ako utópia, lenže stačí sa pozrieť do vyspelejších Európskych štátov a môžeme vidieť, že to takto funguje.