Ivan Gertli je prvým z členov Zvolenskej sedmičky, ktorého sme sa rozhodli vyspovedať. Ivan je členom združenia od roku 1991. Svoju tvorbu uverejňuje pod pseudonymom YWAN. Venuje sa kresbe vtipov, karikatúr, maľbe obrazov a kamenárskemu remeslu. Žije a pracuje vo Zvolene.
Ako si sa dostal k umeniu? Je to tak, že umelec sa jednoducho musí narodiť s umením v sebe?
Ja som mal to šťastie, že som sa narodil do rodiny, ktorá síce umenie vyslovene nepodporovala, ale napriek tomu bolo jej súčasťou odkedy som sa narodil. Môj brat Jozef „Danglár“ Gertli chodil na strednú aj vysokú umeleckú školu, takže veľa som kreslil aj s ním. Kreslil som v podstate odkedy si pamätám, ale poriadne ma to chytilo až na strednej škole. Vtedy som sa tomu začal hlbšie venovať. Pochopil som, že mám istý talent a začalo ma to baviť. Stretol som ľudí, ktorí mali podobné záujmy ako ja a to mi pomohlo pri tom zotrvať.
Ľuďom sa páčilo to, čo som kreslil a to mi robilo radosť.
Pokladáš sa za profesionálneho umelca, amatéra, alebo poloprofesionála? Zarábaš si umením?
Nemám rád rozdeľovanie ľudí na profesionálov a amatérov. Slovo amatér mi zaváňa istou nedokonalosťou a pritom to vôbec nemusí platiť. Radšej používam slovo „neprofesionál“. Ja sa teda venujem umeniu neprofesionálne. Nezarábam si výlučne umením, i keď čiastočne sa živím aj ním. Kreslím napríklad vtipy, ktoré môžete vidieť v rôznych časopisoch, napríklad vo Wolovinách. Prednedávnom som ilustroval knihu Zvolenské povesti autora Ondreja Bartoša, kreslím výtvarné návrhy a niekedy dostanem aj iné zákazky. Môj primárny zdroj obživy je však kamenárstvo.
Kde môžeme vidieť tvoje diela?
Momentálne mimo vtipov v časopisoch nevystavujem nikde. Moje práce však budete môcť vidieť napríklad na Zvolenskom výtvarnom salóne aj na iných výstavách, ktoré organizuje Zvolenská sedmička. Taktiež som členom Detvianskej umeleckej kolónie, takže je možné, že sa moje práce objavia aj na ich výstavách.
Autor má často obľúbené práce, na ktoré je hrdý. Máš aj ty nejaké, ktoré ti robia radosť?
Neviem, či mám vlastné obľúbené práce, ale dobrý pocit som mal napríklad zo Zvolenských povestí. Moje ilustrácie sa páčili autorovi, čo je veľmi dôležité a dostal som na ne veľmi kladnú odozvu. Páčili sa aj dospelým ale najmä deťom. Snažil som sa kresliť ilustrácie tak, aby zachytávali časť príbehu a neboli to len jednotlivé obrazy vytrhnuté z kontextu. Urobil som z toho takú „skladačku“. Keď to deti čítajú, môžu si o povesti utvoriť jasnejšiu predstavu.
Takisto vtipy. Tie som začal kresliť už pred takmer desiatimi rokmi, ale cielene som sa tomu začal venovať približne pred piatimi rokmi. Keď totiž nakreslím vtip a ľudia sa bavia, veľmi ma to teší.
Okrem kreslenia vtipov sa venuješ aj maľbe obrazov. Aká je odozva verejnosti?
Pri obrazoch je to omnoho zložitejšie ako pri vtipoch. Som veľmi rád, keď sa mi podarí namaľovať obraz, lebo je na to potrebné veľké množstvo času a sústredenia. Mám však pocit, že obraz si takisto, ako pieseň, alebo film musí nájsť svojho diváka. Zdá sa mi, že ľudia obrazom až tak nerozumejú. Myslím si však, že nie všetci musia rozumieť všetkému. Obraz je moja osobná výpoveď o tom, ako veci a svet cítim. Som rád, keď sa nájde aspoň niekto, komu je to blízke, kto to pochopí.
Aké témy sa najčastejšie objavujú v tvojich prácach?
Vtipy sú obrazmi zo života. Snažím sa zachytávať bežné situácie, ktoré ľudia nevnímajú tak, ako ja. Nie vždy si uvedomia, aká je tá, alebo oná situácia vtipná. Často sa mi niečo stane, alebo niečo vidím a hneď mi napadne, že táto situácia si zaslúži byť zachytená na papieri. Často tiež vychádzam z rôznych veselých príbehov, ktoré mi niekto rozpráva. Raz za čas niektoré veci trochu zveličím a vtip je na svete. Snažím sa ich kresliť tak, aby sa človek, ktorý ich uvidí a prečíta si ich, pobavil a povedal si, že toto mu nie je až také vzdialené. Že toto by sa mohlo stať aj jemu. Humor je vec, ktorá musí byť ľuďom prístupná.
Vtip má tú výhodu, že oproti obrazu si nájde omnoho väčšie množstvo adresátov. Je pre ľudí zrozumiteľnejší. Keď obraz visí niekde v galérii, tak si ho tam pozrie pár ľudí. Keď však vyjde vtip v časopise, ktorý má slušný náklad, nalistuje si ho tam omnoho väčšie množstvo ľudí a zasmeje sa na ňom.
Občas sa mi stane, že mi niekto povie, že vtipy sú niečo, čo je tak trochu prízemné a nemá to veľa spoločného s umením, ale kreslenie vtipov nie je len bezduché zhlukovanie čiar na papieri. Je to hlavne pozorovanie ľudí, hľadanie tém a inšpirácie v bežnom živote.
