V súčasnosti stále viac a viac hlavne mladých ľudí trávi väčšinu svojho voľného času na internete. Okrem surfovania po rôznych stránkach prepadla väčšina z nich chatovaniu na Pokeci (Azete), alebo v súčasnosti veľmi populárnej sociálnej sieti Facebook. Pozrime sa však na tieto stránky bližšie a povedzme si aké pravidlá by bolo dobré pri využívaní služieb týchto webov dodržiavať. Dnes sa pozriem na Pokec.

Na Pokeci (Azete) bolo 15. júla 2010 registrovaných 59 864 Banskobystričanov. Z toho 26 915 žien a 32 949 mužov. Jeden užívateľ môže vlastniť, a mnoho z nich aj vlastní, viac ako jedno používaťeľské konto, čiže len čisto odhadom a zo skúseností by som predpokladal reálny počet unikátnych banskobystrických užívateľov na cca 35 000 – 40 000. Preto môžeme považovať aj ostatné čísla v nasledujúcom komentári len za čisto orientačné, no niečomu určite napovedia.

Dosť zarážajúcim faktom je, že kedysi mimoriadne populárnemu Pokecu sa aj v súčasnosti oddáva množstvo detí, ked je tu registrovaných 4 579 (2 273 dievčatá/2 306 chlapci) užívateľských kont s vekom do 15 rokov. Najpopulárnejší je tento portál pre užívateľov vo veku spadajúcom do obdobia dorastu a mladšej dospelosti. Užívateľské kontá registrované na vek 16-18 rokov tu sú v počte 8 677 (4 513/4 164), vo veku od 19-21 toto číslo narastá až na 13 168 (6 229/6 939). Následne sa počet užívateľov (aby sme sa vyhli manipulácii mediálnym slovníkom, ostaňme radšej pri uvádzaní presnejšieho výrazu „užívateľských kont“) znižuje nasledovne: 22-25 rokov: 10 755 (4 964/5 791), 26-30 rokov: 10 139 (3 844/6 295), 31 – 40 rokov: 8 311 (3 273/5 038), 41 a viac rokov: 4 235 (1 819/2 416).

Ako je možné vidieť, aj napriek „facebookovému šialenstvu“ si Pokec naďalej drží množstvo užívateľov. Vďačiť za to môže svojej dominante, ktorou je nepochybne chatovanie a zoznamka. Mladých láka nezáväzne a mnohokrát hlavne v anonymite diskutovať o tých najrôznejších témach, pričom tu absentuje akákoľvek tabuizácia osobných či intímnych tém. A práve niekde tu možno hľadať aj možné riziká.

„Sociálne siete, akými sú napr. pokec či facebook, majú veľa pozitívnych stránok, ale tiež niekoľko nedostatkov a nebezpečí. Všetci túžime patriť do nejakej sociálnej skupiny, ktorá nám poskytuje istotu, bezpečie a tvorí, najmä u mladých ľudí, významnú časť osobnej identity. Všetci prežívame širokú paletu rôznych emócií, citov a žiada sa nám podeliť sa o ne. Hľadáme zdroj ocenenia, emocionálnu istotu, akceptáciu rovesníkmi, ktorú nachádzame aj v takomto spôsobe komunikácie. Pre mnohých z nás sú stretnutia s priateľmi na týchto portáloch potešením, povzbudením, príjemným spestrením dňa. Pri nadväzovaní kontaktov vo virtuálnych priestoroch, ale nielen v nich, však mladí ľudia majú často tendenciu nájsť človeka, ktorý sa pre nich stáva vzorom, identifikujú sa s ním, napodobňujú ho v konaní, spôsoboch vyjadrovania, ktoré veľakrát bránia ich vlastnému rozvoju identity a prenášajú sa do sociálnych vzťahov v bežnom interpersonálnom kontakte. Pre niektorých sa navyše sociálne siete a celý virtuálny svet môžu stať závislosťou. Keď cítime nutkavú potrebu neustále byť prihlásení, sledovať statusy priateľov, uzatvárať sa do virtuálneho sveta a stále viac obmedzovať osobný kontakt, zanedbávať rodinu … mali by sme zbystriť pozornosť a niečo s tým urýchleneu robiť!“ hovorí pedagogička psychológie Mgr. Kubušová, ktorá na margo ochrany intimity dodáva: „Pri nadväzovaní kontaktov vo virtuálnych priestoroch musíme byť opatrní, lebo všade sa nájdu ľudia, ktorí sú schopní zneužiť informácie, ktoré ponúkame. Je potrebné dávať si pozor na svoju intimitu a nespoliehať sa na zdanlivú neosobnosť, u niektorých až anonymitu. Skúsme sa zamyslieť nad situáciou, čo by sme robili, keby sme neboli zaregistrovaní v niektorej zo sociálnych sietí, keby sme vôbec nemali internet. Mali by sme desiatky, či stovky priateľov? Vedeli by o nás, čo každý deň robíme, videli by naše fotky, kedy by chceli? Každý máme svoj názor a rôzne odpovede. Zachovajme si však v každej situácii jedinečnosť a individualitu našich osobností. Nemusíme sa na nikoho podobať, nemusíme sa vzdávať našich hodnôt, veď naši priatelia nás majú radi takých, akí sme.“ Pri využívaní Pokecu a Facebooku treba byť teda skutočne opatrný.

Na Pokeci, netreba spadať do diskusií, ktoré by nám mohli ublížiť. Hlavnou zásadou pri chatovaní s neznámymi ľudmi je nikdy o sebe neposkytovať osobné ani iné citlivé informácie, ktoré by mohli byť následne zneužité. Ďalšou zásadou je vyhýbanie sa konfliktom a v prípade nepohody pri písaní si s niekým druhým ukončiť diskusiu (v prípadne písania cez „RP-rýchlu poštu“ kliknúť na tlačidlo „obťažuje ma,“ čím sa správy od dotyčnej osoby zablokujú). Netreba zabúdať, že chatovanie má byť hlavne o zábave a nemalo by byť miestom, kde chodíme riešiť svoje nezhody a konflikty. Rovnako tak je vhodné mať svoje fotoalbumy nastavené na heslo, prípadne viditeľné len pre priateľov. Často sa môžeme stretnúť s duplicitou fotografii, kedy majú fotku jednej osoby nastavenú ako „svoju“ 5-ti užívatelia z 5-tich rôznych miest. Stále teda platí, že na Pokeci ako v celom virtuálnom svete treba byť opatrný a neveriť nikomu, koho poznáme len „cez internet“ – nikdy si nemôžete byť istí, že človek s ktorým si píšete je ten, za ktorého sa vydáva, pokiaľ ho dobre nepoznáte osobne. Keď sme už pri tom – „stretávka“ s niekým, koho sme spoznali na internete tiež nemusí dopadnúť najlepšie a vždy je tu možné riziko – v takomto prípade treba ísť na spomínané stretnutie vždy minimálne s jednou ďalšou kamarátkou, príp. kamarátom, ktorého poznáme.

Zo slov pedagogičky psychológie vyplýva, že Pokec a Facebook sú ako oheň – veľmi dobrí sluhovia, no zlí páni a teda treba dávať pozor, aby sme sa pri zlom zachádzaní s nimi nepopálili. Azda najdôležitejšie je sledovať samých seba a pri prvých náznakoch poskytovania neprimerane-veľkej pozornosti dianiu vo virtuálnom svete urobiť kroky k náprave a viac sa sústrediť na život vo svete reálnom.

Na záver jedno zaujímavé video od našich západných susedov – Čechov, ktoré dáva do kontrastu Facebook a reálny život. Práve na Facebook sa pozrieme bližšie už zajtra.

video: youtube.com