Osem hodín, sobota ráno. Ľudia sa pomaly zbierajú. Slnko stúpa čoraz vyššie, otepľuje sa. Napomáha tomu aj horúci čaj a teplé párky. Rozdáva sa náradie, brigáda na Peťuši sa začína. Bude sa pracovať do obeda a do dvanástej zhruba 50 ľudí spoločne vybuduje cca 1,6 kilometra náučného chodníka od Červeného medokýša, popri Hrone až na hrad Peťuša.
Brigádu sprevádza dobrá nálada, ľudia vtipkujú. Do pôdy sa postupne zahryzávajú čakany, motyky a hrable. Niekoľko chlapov ukladá na kraj budúceho chodníka štíhle kmene stromov. Lesom presvitá svetlo, počuť vtáky, šum potoka, Hrona aj diaľnice. Celý dav dobrovoľníkov, ktorý sa rozhodli priložiť ruku k dielu postupne stúpa až smerom k hradu Peťuša. Názov archeologického miesta, ktoré cca 300 rokov ležalo zabudnuté a znovu ho objavili až v roku 1997, pochádza z blízkej lúky. „Mohla som ho nazvať aj Noémi, ale asi by to znelo čudne“ hovorí s úsmevom archeologička Noémi Beljaková Pažinová, ktorá bude tento roku už piatu sezónu zodpovedná za výskum na hrade Peťuša. Každý rok, podobne ako jej manžel na Pustom hrade realizuje spolu so študentmi Katedry archeológie systematický výskum.
„Archeológovia sú dnes väčšinou archeologičky, preto je výskum pomalší,“ hovorí a dodáva na ilustráciu: „Vykopanie jednej vodnej cisterny trvalo napr. trom chlapcom dva týždne.“ Minulosť postupne zhadzuje prikrývku a odhaľuje svoje tajomstvá.
Hrad Peťuša bol v skutočnosti drevenou stavbou obohnanou opevnením. Je fascinujúce, že bol chránený hlbokou, až 15-metrovou priekopou, cez ktorú viedol most. To ale nikto nevie isto. Problém je, že o Peťuši nie sú zachované žiadne pramene. „Pravdepodobne hrad vznikol v 13. storočí, zanikol v 15.,“ vysvetľujú manželia Beljakovci, raz Ján Beljak, potom Noémi. „Vznikol na prieseku historických ciest, ktoré sa stretávali pri Peťuši a viedli na druhú stranu. Jeho úlohou bolo strážiť historickú cestu aj brod pri Hrone,“ hovorí Ján Beljak. Zaujímavosťou je, že sa na hrade našli praveké črepy, ktoré sem pravdepodobne doniesli stavitelia spolu s ílovou pôdou, z ktorej budovali.
Na Peťuši tiež našli falošnú mincu. „Falošné mince vo Zvolene nie sú zvláštnosťou, keďže aj na Pustom hrade sa vo veľkom falšovalo. Lenže o sto rokov neskôr,“ smeje sa Noémi.
Dnes z Peťuše veľa neostalo, no pod nohami máme stále celé bohatstvo – niekde aj 3 metre vysoký a 2 metre široký múr. „Je to dosť na taký malý hrádok,“ hovorí šéfka výskumu. Múry nie sú celé odkryté, lebo ako hovoria manželia Beljakovci, archeológ môže odkryť len toľko, o koľko sa dokáže postarať. Takže dnes doslova šliapeme po histórii. Zároveň sa na nej podieľame. „Po 300 rokoch tu niekto konzumuje guľáš,“ hovorí s úsmevom viceprimátor a člen združenia Priaznivci Pustého hradu Jaroslav Stehlík, zatiaľ čo dobrovoľníci si v tieni stromov vychutnávajú zaslúženú misku polievky. Nálada je stále dobrá. Brigáda sa vydarila.
