RÚVZ BB (Tolnayová), foto: internet | 7.9.2010

Stúpol počet chorých na žltačku

K včerajšiemu dňu (6. septembra) stúpol počet chorých na žltačku typu A, ktorá súvisí so situáciou v zariadení dočasného ubytovania Kotva v Banskej Bystrici na deväť. Z celkového počtu chorých sú traja dospelí, jeden adolescent (18) a 5 detí od 5 do 11 rokov. Jeden prípad tohto ochorenia zaevidovali epidemiológovia banskobystrického Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ) u dieťaťa zo zariadenia Sv. Alžbety, ktoré však s epidémiou v Kotve nesúvisí. Všetci sú hospitalizovaní na infekčnom oddelení FN F.D. Roosevelta v Banskej Bystrici.

„Ochorenia prebiehajú s relatívne ľahkým klinickým obrazom bez komplikácií. Prijali sme protiepidemiologické opatrenia- všetci exponovaní už dostali rozhodnutie regionálneho hygienika o lekárskom dohľade, ktorého súčasťou je aj očkovanie, dotknuté osoby postupne navštevujú svojich ošetrujúcich lekárov, ktorí ich vyšetrujú a zároveň, ak sú zdraví, aj očkujú. Pracovníci RÚVZ veľmi úzko spolupracujú so zamestnancami KOTVY, sociálnym odborom Mestského úradu Banská Bystrica a priebežne riešia najmä problémy s účasťou na očkovaní“, uviedla vedúca odboru epidemiológie RÚVZ B. Bystrica MUDr. Mária Avdičová.

Hygienici banskobystrického RÚVZ vydali zákaz prevádzky Kotvy 23. júla tohto roku v súvislosti s následkami rozsiahlej poruchy na kanalizácii. Odpadová voda spolu s fekáliami presakovala do ubytovacej časti, ale aj do sociálnych zariadení a miestnosti na prípravu stravy. Zákaz platí až do odstránenia nedostatkov. Počas havárie bolo v tomto zariadení ubytovaných 136 osôb, z toho 83 detí. Časť z nich bola premiestnená do iných zariadení. „Vo všetkých, teda aj v tých, kde sa zatiaľ žiadne ochorenie nevyskytlo, sa zabezpečujú spomínané protiepidemické opatrenia“ konštatuje MUDr. Avdičová.

Doplňujúce informácie:

Vírusová hepatitída typu A (v skratke VHA), ľudovo nazývaná „žltačka“ postihuje najmä deti predškolského a školského veku a mladých dospelých, ktorí v minulosti neprišli do kontaktu s týmto ochorením. Žltačka sa vyskytuje celosvetovo, častejšie v rozvojových krajinách a oblastiach s nízkym hygienickým štandardom. V roku 2009 bolo na Slovenku zaznamenaných 1449 prípadov, čo predstavuje chorobnosť 26,8 prípadu na 100 000 obyvateľov. Ochorenia boli hlásené zo všetkých krajov SR. Najvyššia chorobnosť bola v Prešovskom, Košickom a Banskobystrickom kraji. Z hľadiska sezonality bol najvyšší výskyt zaznamenaný v októbri a septembri. Žltačka patrí medzi ochorenia, ktorým hovoríme „choroby špinavých rúk“. Tento názov vznikol podľa spôsobu prenosu ochorenia fekálne – orálnou cestou. To znamená, že pôvodca nákazy sa do vonkajšieho prostredia vylučuje stolicou a do tela sa dostáva ústami (cestou špinavých rúk alebo znečistenej potravy). K znečisteniu rúk môže dôjsť pri dotýkaní sa rôznych predmetov (tyč v autobuse, nákupné vozíky, kľučky na dverách). Potrava môže byť znečistená rukami osoby, ktorá stravu pripravovala, hoci je bez príznakov ochorenia. Môže byť v inkubačnom čase a vírus vylučovať stolicou. Nebezpečná je aj fekálne kontaminovaná pitná voda (po záplavách), alebo konzumovanie ovocia a zeleniny, ktoré bolo umývané, alebo zalievané takouto vodou. K nákaze môže dôjsť aj pri kúpaní sa v kontaminovanej morskej, alebo sladkej vode. Pôvodcom infekcie je vírus hepatitídy A , ktorý je veľmi odolný voči vonkajším vplyvom a preto sa dlhodobo v prostredí udržuje. Je odolný aj voči kyslosti žalúdočnej šťavy. Inkubačný čas ochorenia je čas, ktorý uplynie od nakazenia sa po prvé príznaky ochorenia. Je veľmi dlhý – trvá 15 až 50 dní.