Kým chladné počasie v uplynulom týždni sprevádzali na celom území Slovenska pomerne nízke hladiny peľu v ovzduší, pár posledných slnečných dní prispelo tento týždeň k zvýšeniu hladiny denných koncentrácií peľu v ovzduší.
Ako informovala RNDr. Janka Lefférsová, vedúca oddelenia biológie životného prostredia Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ) v Banskej Bystrici, ktoré je koordinátorom peľovej informačnej služby (PIS) na Slovensku, vzrástli najmä denné koncentrácie peľu ambrózie. Zvýšili sa aj koncentrácie spór húb (plesní). „Druhovo naďalej prevažovať peľ tejto rastliny ako najvýznamnejšieho alergénu jesene. Sprevádzali ho aj nízke hladiny slabo alergizujúcej pŕhľavy a tráv. S ich peľom v ovzduší v nízkych koncentráciách sa budeme stretávať až do neskorej jesene,“ zdôraznila. Podľa údajov monitorovacích staníc PIS pri RÚVZ v SR namerali v uplynulých dňoch najvyššie peľu v Bratislave a v Košiciach. Okrem už uvedených alergénov sa v ovzduší vyskytuje ešte stále peľ mrlíkov, chmeľu a ďalších bylín najmä z čeľade astrovitých.
Alergie na peľ sa objavujú v ktoromkoľvek veku, najmä však medzi 8. až 20. rokom, na rôznych orgánoch a systémoch. Sú to zväčša oči (zápaly spojiviek), nos (nádcha, zápal sliznice nosa a prínosných dutín), priedušky (astma), koža (ekzémy, žihľavka). Môže sa objaviť aj po päťdesiatke. Keďže polinóza je celkové ochorenie organizmu, prejavuje sa u pacientov zvýšená únavnosť, celková podráždenosť, zhoršená schopnosť koncentrácie a učenia, zhoršená kvalita spánku, fyzická a psychická ochabnutosť a zvýšené teploty. Počas peľovej sezóny sú polinotici vnímavejší na vírusové a bakteriálne infekcie dýchacích ciest.
Peľ ambrózie hlavne v Európe je v podstate tzv. novým alergénom – alergické reakcie na peľ tejto buriny rapídne narastajú. Dôvodom je, že sa rýchlo rozširuje aj v osídlených oblastiach a je zvlášť nebezpečná preto, lebo jediná rastlina vyprodukuje za sezónu milióny peľových zŕn. Alergia na jej peľ začína kýchaním, kašľom, ale ak sa nelieči včas, môže prerásť do chronických zápalov priedušiek a do astmy. Alergiu spôsobenú ambróziou nehodno podceňovať. V Maďarsku trápi až tretinu obyvateľov. Ambrózia navyše čoraz agresívnejšie vytláča ostatné alergiu zapríčiňujúce buriny. Za posledných 6-8 rokov na juhu západného a východného Slovenska dvojnásobne vzrástol počet alergií, ktoré spôsobila ambrózia. Jediný kvet ambrózie môže mať v čase kvitnutia až 80 miliónov peľových zrniek. Na spustenie alergickej reakcie stačí iba 30-40 zrniek peľu v metri kubickom. Vietor dokáže odviať zrnká peľu až do vzdialenosti tridsať kilometrov. Alergiu na ambróziu možno liečiť alergénovou imunoterapiou. No ak je liečba neúspešná, potom už možno potláčať len príznaky. To znamená užívanie liekov po celý život. Preto si treba uvedomiť, že ak necháme ambróziu na vlastnom pozemku nepokosenú, ohrozujeme tým zdravie aj druhých, a to nielen v bezprostrednej blízkosti.
