TS organizátorov (Ján Supuka) | 24.10.2014

Plodobranie vo Zvolene

Jedli naši starí rodičia rovnaké jablká, či hrušky ako dnes? Sú skutočne jablká len zelené a červené? Dá sa ovocia pestovať aj bez postrekov?

Na tieto a ďalšie otázky nájdete odpovede na štvrtok ročníku Plodobrania vo Zvolene. Program pre základné školy, muštovanie jabĺk tradičným spôsobom priamo na námestí, výstava viac ako 40 starých a krajových odrôd jabĺk a hrušiek, či súťaž koláčov z jesenných plodom. To všetko v pondelok 27.októbra na Starej radnici Mesta Zvolen.

Ovocie ako dedičtsvo naších predkov

plodobraniePodujatie je venované propagácií tzv. starých a krajových odrôd ovocia, hlavne jabĺk a hrušiek. Staré odrody jabĺk ako Parmena zlatá zimná nájdená v roku 1510, v regióne Hontu známa Hontiarská končiarka, či krásne znejúca Krátkostopka kráľovská. Z hrušiek aj na Plodobraní vystavená Partornica, Parížanka, či Merodova maslovka. Tieto a mnohé ďalšie odrody pochádzajú z celého sveta na územie Slovenska priniesli naši prarodičia zo zahraničných a zámorskych ciest. Oslovili ich pestré chute týchto odrôd, ale aj široké využitie. Sú medzi nimi totižto odrody dozrievajúce už v júny ako napr. Priesvitné letné, ktoré sú vhodné na priamy konzum. A okrem stoviek jesenných odrôd sú zaujímavosťou aj zimné, ktoré sa zberajú tvrdé a kyslé no pri dobrom uskladnení boli tradičnou súčasťou Vianočných stolov, niektoré až Veľkonočných sviatkov. Možnosti využitia sú tiež široké, okrem rady štrúdloviek vhodných na koláče, sú tu aj tzv. renety s výbornou chuťou a množstvom šťavy na mušt. Samozrejmosťou sú mnohé odrody vhodné na sušenie a destiláciu.

Študenti behajúci po starých záhradách

Vďaka práci odborného asistenta Bruna Jakubca na Fakulte ekológie a environmentalistiky (FEE) TUZVO sa o týchto odrodách dozvedeli aj študenti tejto fakulty. Vrámci svojich bakalárskych a diplomových prác sa tak venujú mapovaniu týchto odrôd v rôznych regiónoch Slovenska. Študenti tak behajú po katastroch obcí a objavujú v záhradách, na záhumienkoch, pri cestách či voľne v krajine staré stromy a ovocie z minulosti. Okrem množstva už spomínaných starých odrôd však nachádzajú aj mnohé v knihách nepopísané, tzv. krajové odrody, ktoré naši predkovia vyšlachtili alebo náhodne našli samy. Sú to častokrát odrody vhodné a stovky rokov pestované v danom kraji, prispôsobené jeho klíme a zvykom. Preto mnohé nepotrebujú žiaden postrek, žijú 150 rokov, narastajú do úctyhodných rozmerov a dávajú každoročne stovky kíl kvalitného stolového ovocia. Žiaľ zabúda sa na ne, gazdovia vymierajú a tieto staré stromy nahrádzajú trávniky, bazény a výsadby okrasných tvarovaných drevín. Strácame tak jedinečné dedičtsvo naších predkov, identitu tejto krajiny.

Bielokarpatský ovocný poklad

Aj preto vznikol projekt na záchranu týchto odrôd vrámci ktorého zachraňujú pracovníci a študenti FEE staré a najmä krajové odrody z regiónu Bielych Karpát, ktorý je na ne mimoriadne bohatý. Súčasťou projektu je aj vytvorenie genofondového sadu na ich zachovanie a asociácie ovocinárov, ktorí by tieto odrody pestovali a prinavracali do záhrad a krajiny.