Filip Roháček, Múzeum SNP | 27.8.2010

Osudy generálov SNP dodnes nejasné

Ján Golian a Rudolf Viest. Práve tieto dve mená sa v učebniciach dejepisu spomínajú v súvislosti so Slovenským národným povstaním najčastejšie. Sú to mená dvoch generálov, ktorí stáli na čele SNP a práve z Banskej Bystrice pripravovali a riadili odboj proti fašizmu.

Ján Golian

Prvý menovaný sa narodil v roku 1906 v maďarskom meste Dombóvár. Do Banskej Bystrice prichádza v roku 1938, už ako vojenský kapitán poverený štábnymi funkciami. O rok neskôr ale odchádza do Trenčína, kde medzi iným pomáhal pri ilegálnych prechodoch bývalých členov našej armády do zahraničia. S mestom pod Urpínom sa jeho cesty opäť spájajú začiatkom roku 1944, kedy sa stáva náčelníkom štábu Veliteľstva pozemného vojska v Banskej Bystrici. V tom čase už udržiava kontakty s emigrantskou česko-slovenskou vládou v Londýne a práve jej členom – Edvardom Benešom, je v marci poverený vedením antifašistických vojenských akcií na území Slovenska. Brigádny generál Ján Golian bol tým mužom, ktorý ešte v prvých mesiacoch roku 1944 vypracoval, spolu so štábom Vojenského ústredia, vojenský plán SNP. A práve Ján Golian bol aj tým mužom, ktorý 29. augusta 1944 o 20.00 h vydal známy rozkaz „Začnite s vysťahovaním“. To ešte netušil, že niektoré časti jeho plánu sa už začínajú rozpadať. Odzbrojenie vojsk na západnom Slovensku, alebo jednotiek na východe krajiny, ktoré mali udržať karpatské priesmyky až do príchodu Červenej armády. A vôbec celková koordináciu plánu SNP s Moskvou…

Rudolf Viest

Divízny generál Rudolf Viest, ktorý sa narodil v Revúcej v roku 1890, pôsobil v čase príprav povstania v exile. Bol členom Československého národného výboru v Paríži a aj veliteľom exilového česko-slovenského vojska. Po okupácii Francúzska odchádza do Anglicka, kde sa stáva ministrom česko-slovenskej exilovej vlády v Londýne. Ešte pred vypuknutím povstania odchádza do Sovietskeho zväzu, odkiaľ následne až 6. októbra 1944 odlieta do Banskej Bystrice. Od Goliana preberá velenie SNP a ten sa stáva jeho zástupcom. Už o niekoľko dní však musí vydať povstaleckej armáde rozkaz na ústup do hôr a pokračovanie partizánskym spôsobom boja.

Sami generáli opúšťajú Banskú Bystricu, ale 3. novembra 1944 sú zajatí v Pohronskom Bukovci. Oboch následne čakalo vyšetrovanie tak v Banskej Bystrici, ako aj Bratislave. Neskôr ich v Berlíne odsúdili na trest smrti. Stopa najvýraznejších osobností Slovenského národného povstania sa končí na začiatku roku 1945 práve v nacistickom Nemecku, presnejšie v koncentračnom tábore vo Flossenburgu. Historici však už od tejto chvíle zostávajú len pri domnienkach. S najväčšou pravdepodobnosťou bol vo Flossenburgu trest smrti u oboch generálov aj vykonaný, o čom ale žiadna písomná zmienka neexistuje. Navyše Flossenburg bol oslobodený v apríli 1945 vojskami americkej armády, a tak majú polemiky historikov svoju vodu na mlyn. Niektoré teórie dokonca hovoria, že po oslobodení tábora, boli generáli zavlečení do ZSSR. Dôležitejšia ako pravda, je dnes už pamiatka nielen generálov, ale aj radových obyvateľov, ktorých životy padli v boji za slobodu a ktorým patrí úcta za obetu vykonanú pre mier nielen na Slovensku.

Banská Bystrica si pripomína 66. výročie SNP – čítajte tu…

Fotogaléria