Marcel Páleš | 5.12.2010

Čaj, ticho a poézia

Čaj, ticho a poézia

každú dobrú báseň treba čítať pomaličky pomaly

a najlepšie aspoň dvakrát

na niektorých miestach sa na pár sekúnd zastaviť

inde aj celodenne zastať

podobne ako pri prechádzkach v našich Tatrách

keď s veľkolepým dielom túžime chvíľu vzrastať

aaa

každú dobrú báseň mal by si človeče aj precítiť

vniknúť jej pod šaty

nikto ti nenašepká pocity a vedz že ducha poézie

nedá sa podplatiť

on je tým vetrom ktorý nijako neudržíš za opraty

a preto uvažuj či mať zatvorené srdce sa ti oplatí

aaa

každú dobrú báseň veru nenapísal akýsi Hocikto

ale autor skúsený

preto maj v úcte jeho snahu a nehaň jediné slovo

ani rým zbrúsený

ba naopak hľadaj v jeho myšlienkach tie ozveny

čo vchádzajú do citov a vzácne vedia ich obmeniť

aaa

každá dobrá báseň zovrie tvoje srdce ako v napätí

staň sa jej väzňom

a cíť sa ako pierko čo vánok uchmatol do náručia

na poplach nezvoň

udri na srdce a štipku poézie vnes ešte dnes doň

veď umenie je nášmu bytiu tým správnym leskom