Novinár, zakladateľ lokálnej pobočky VPN, spisovateľ, publicista, ale hlavne otec festivalu Víkend atraktívneho divadla. Kultúrny človek, ako sa sám označuje. Boris Kršňák.
Tento ročník Víkendu atraktívneho divadla je už dvadsiaty tretí a za toto obdobie sa stal vo Zvolene prestížnou a uznávanou udalosťou. V jednom rozhovore ste povedali, že vás mesto Zvolen nemá rado. Ešte stále si to myslíte?
Skôr si myslím, že mesto si neuvedomuje, čo má. Neváži si prácu, netuší, koľko kultúry im sem niekto za tých 23 rokov doniesol, ale aj koľko peňazí.
Ako by ste zhodnotili celých 23 rokov od začiatku po dnes? Je to, pochopiteľne, dlhá doba, ale ak by ste mali vypichnúť to podstatné?
Ako všetko, čo má také dlhé trvanie, je VAD sínusoidou vzostupov, pádov, vnútorných aj vonkajších bojov, no to najdôležitejšie je, že prežilo a má svoj zmysel. Keď sme festival pred 23 rokmi zakladali, tak nik netušil, že bude mať také dlhé trvanie. Vznikol v úplne inom režime, za socializmu, kedy festivaly takéhoto typu boli ostrovčekmi pozitívnej deviácie, miestami vzdoru voči totalitnému režimu. To hneď po prvom ročníku padlo a bolo treba zadefinovať iné hodnoty a iné poslania, ale človek zistil, že to základné ostáva a je nemenné v akomkoľvek režime. Potom nám nezodpovední politici rozdelili štát a zrazu sa z normálneho festivalu stal medzinárodný.
Za tú dlhú dobu ste mali šancu pozvať množstvo umelcov, súborov. Máte ešte nejaké sny alebo plány, ktoré by ste chceli zrealizovať v budúcich ročníkoch?
Sny sú jedna vec. Ale mesto Zvolen nemá vzťah k tomuto festivalu. Veľmi rád by som sem pritiahol špičkové súbory, ktoré si náš divák zaslúži, pretože vie odhadnúť kvalitu, ale bohužiaľ honorár takého súboru je asi v objeme súčasného rozpočtu celého jedného ročníka festivalu a to bohužiaľ na tých kompetentných miestach sú ľudia takí hlúpi, že si myslia, že je to veľa peňazí. A toto sa bez podpory nedá robiť. Ak to nechcem robiť ako snobskú záležitosť, behať v obleku a tváriť sa, aký som dôležitý, ale chcem to robiť pre mladých ľudí, pretože vtedy to má zmysel, tak lístky nemôžu byť drahé.
Po dvadsiatich rokoch ste odovzdali réžiu festivalu do rúk syna, keďže miesto vášho pôsobenia sa presunulo do Prahy. V roku 2010 ste sa však vrátili. Čo bolo dôvodom?
Festival som neodovzdal synovi. Hľadal som nástupcu a pokračovateľa a našiel som. Objavila sa šikovná slečna, lenže hneď po prvom ročníku, ako to u mladých ľudí býva, mala toho na hlave veľa, pretože rodila, vydávala sa, stavala dom a ešte chcela organizovať tri festivaly, čo nešlo. Takže preto som sa vrátil. Za ten čas dozrel môj syn a nielenže prejavil záujem o festival, ale ukázal sa ako organizačne zdatný a čo je podľa mňa najdôležitejšie, je okolo neho partia šikovných ľudí, ktorí sa nepýtajú, čo za to, ale robia, lebo k tomu majú vzťah. Festival ostane v rodine.
Takže tento ročník je výsledkom vašej alebo synovej dramaturgie?
Dramaturgiu robím stále ja, ale organizačné a výkonné záležitosti sú už na Tomášovi.
Spomínali ste spôsob, akým sa Zvolen stavia k festivalu. Nedá mi neopýtať sa, ako celkovo hodnotíte kultúrne dianie vo Zvolene?
Možno budem krutý a sarkastický, ale nedá mi nepoložiť protiotázku: Aké kultúrne dianie?
Toho som sa bála.
Rázne, slovensky, ľudovo, ako sa povie: zdochol pes. Tu sa naozaj nič nedeje.
Váš festival a ešte Zámocké hry zvolenské…
Zámocké hry sú jeden nešťastný festival, kde dramaturgia chýba už desať rokov. Robia to ľudia, ktorí nie sú osobnosťami v divadelnom svete a dramaturgia je postavená na tradičných kontaktoch, takže tam stále chodia tie isté súbory. Zámocké hry zvolenské sú nevyužitá šanca.
Viete navrhnúť spôsob, ako túto situáciu riešiť?
Nechcem hovoriť, čo by som ja vedel, lebo je viac ľudí, ktorí by to dokázali. Napríklad my sme sa svojho času snažili túto situáciu riešiť. Vtedy nám na Ministerstve kultúry SR bolo povedané, že ich Zámocké hry zvolenské nezaujímajú. Na ministerstve kultúry vtedy pôsobila dáma, ktorá organizuje jeden veľký divadelný festival a tej stačilo, že dokázala finančne zabezpečiť svoj festival, ostatné ju nezaujímalo.
Myslím si, že kultúrne dianie nevytvárajú festivaly, ktoré sú raz ročne.
Presne tak. Tu a rovnako aj v Banskej Bystrici sa ľudia odučili chodiť na kultúru. Máme jeden festival, na ktorých príde tých 200-300 mladých, ale tu sa strašne mále deje v priebehu roka. Ja sa pamätám na doby, keď tu každý mesiac bolo jedno divadelné predstavenie, iné ako DJGT, bývali tu koncerty, trikrát do mesiaca, malé koncerty, dnes keby v krčmách neboli tie piatkové produkcie…
Myslíte si, že je chyba vo vedení, ktoré nemá pozitívny vzťah ku kultúre ako takej alebo ju odsúva na vedľajšiu koľaj?
Myslím si, že vedenie nemá a nikdy nemalo. Tak, ako Slovensko nikdy nemalo kultúrnu vládu, tak vedenie tohto mesta nikdy nebolo kultúrne a nikdy nemalo záujem podporiť nejaké kontinuálne aktivity. Pretože pichnúť občas niekam pár peňazí, to robila kedysi cirkev a volala to odpustky. Kultúrne odpustky nie sú kultúra, kultúra má byť koncepčná.
O tom by sa dalo hovoriť ešte dlho. Ale je čas na poslednú otázku. Aké sú vaše ďalšie aktivity, prípadne plány do budúcnosti?
V princípe som rád, že som našiel pokračovateľa, ktorý bude viesť tento festival, lebo odkedy som odišiel do Prahy, preklopil som svoje aktivity a viac sa venujem výtvarnému umeniu. Organizujem výstavy na Slovensku a rovnako aj v Prahe, ale okrem toho chystám jednu výstavu v New Yorku. V princípe mám čo robiť. Svoje dieťa by som pochoval nerád, takže dúfam, že festival vydrží a kým nenájde Tomáš silu, budem pomáhať, ako môžem.
