RÚVZ BB (M. Tolnayová) | 9.1.2014

Alergici si v zime musia dať pozor na roztoče a bytové plesne

Roztoče, rôzne druhy plesní, prach, peľ – to je len časť alegénov, ktoré znepríjemňujú život ľuďom s oslabeným imunitným systémom a vyvolávajú u nich alergické reakcie.  V zimnom období sa nevyhnú hlavne alergénom z vnútorného prostredia, nachádzajúcimi sa v bytoch, školách, predškolských zariadenia, či iných uzavretých priestoroch.

vreckovka, nádcha, chrípka, alergiaNajrozšírenejším typom reakcií na spomínané alergény sú respiračné alergie, ktorými v Európe v súčasnosti trpí približne jeden zo štyroch Európanov a z nich zhruba 20 percent ťažkou formou.  Tieto alergie negatívne ovplyvňuje bežné aktivity ľudí, kvalitu spánku, pozornosť, pamäť, myslenie, ale aj produktivitu práce. Napríklad roztoče sú podľa najnovších štúdií až v 50 percentách pôvodcom respiračných alergií, ktoré často prechádzajú do ťažkých astmatických stavov. Odborníci odhadujú, že alergická nádcha a astma, ktoré tieto alergény vyvolávajú, majú v Európe každoročne za následok viac ako 100 miliónov zameškaných pracovných dní a dní školskej dochádzky. V rámci špecializácie odbornej činnosti sa oddelenie biológie životného prostredia (BŽP) banskobystrického Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ) venuje okrem peľovej informačnej služby   aj rozširovaniu diagnostiky ďalších alergénov v životnom prostredí.

Vo vnútornom prostredí je to akreditovaná metóda – stanovenie prítomnosti alergénov roztočov v bytovom prachu. Princípom metódy je za pomoci biochemického testu stanoviť prítomnosť alergénov v exkrementoch roztočov, obsiahnutých vo vzorkách prachu z vnútorného prostredia, nájsť zdroj a miesta najväčšieho výskytu roztočov a overiť potrebu ich likvidácie aj iným spôsobom ako vysávaním. Tieto aktivity vykonáva  oddelenie BŽP v úzkej spolupráci s NRC (Národné referenčné centrum pre hodnotenie vplyvu voľného ovzdušia a ovzdušia vnútorných priestorov nevýrobného charakteru na zdravie populácie), pri RÚVZ B. Bystrica,“ konštatuje k téme  RNDr. Janka Lafférsová z odboru lekárskej mikrobiológie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ) v Banskej Bystrici.

V zimnom období trávime viac času vo svojich obydliach, preto sme aj viac vystavovaní inhalačným alergénom, vyskytujúcim sa vo vnútornom prostredí našich bytov a domov. Roztoče v bytovom prachu sú v bytových priestoroch zastúpené najmä drobnými roztočmi čeľade Pyroglyphidae (veľkosť ich tela je 0,2-0,4 mm – podľa druhu a pohlavia). Vo vlhkých starých domoch s lokálnym vykurovaním bol výskyt roztočov zreteľne častejší a vyšší, ako v suchých novostavbách s centrálnym kúrením. V súčasnosti so zatepľovaním panelových domov však dochádza k zvyšovaniu vnútornej vlhkosti a s tým aj k zvyšovaniu výskytu roztočov a nimi spôsobených alergií predovšetkým u detí. Roztoče vylučujú alergény – ktoré sú  vlastne tráviace enzýmy, obsiahnuté v ich exkrementoch. Alergény môžu byť uvoľňované aj z úlomkov mŕtvych tiel roztočov.

„Alergény roztočov sú silne hygroskopické a vo vlhkom prostredí prenikajú z exkrementov, uľpievajú na prachových časticiach a spolu s nimi sú vdychované. Alergény jednotlivých druhov roztočov nie sú celkom totožné, ale sú si veľmi blízke a spôsobujú v organizme skrížené reakcie. U alergikov (predovšetkým detí) môžu vyvolať ťažké a dlhotrvajúce astmatické potiaže, zápaly nosnej sliznice, nádchy, prípadne zápaly očných spojiviek,“ konštatovala RNDr. Lafférsová.

Ďalším alergénom, spôsobujúcim ťažkosti senzitívnym ľuďom sú spóry (plesne). Respiračná alergia na huby postihuje 20 – 30 percent ľudí s atopickým exémom (atopikov) a približne šesť percent celej populácie. Alergické ochorenia spôsobené antigénmi húb sú hlavne alergická astma a nádcha. Výskyt týchto húb sa o.i. spája najmä s nedostatočne vetranými bytmi, potravinami v neudržiavaných chladničkách, vlhkými okennými rámami, či zatuchnutými textíliami.

Prevenciou je udržiavanie čistoty v bytoch, skriniach  i chladničkách,  časté kratšie, ale intenzívne vetranie, pravidelné vysávanie  najmä postelí, častejšia výmena posteľného prádla a pod.  Chladné a v noci mrazivé počasie však zas môže spôsobovať problémy ľuďom senzitívnym na chlad. Kritická teplota pre vyvolanie chladovej alergie je najčastejšie okolo 0 stupňov Celzia. Tento druh alergie nie je častý, prejavuje sa však v priebehu pár minút svrbením, výsypom v mieste podráždenia a pretrváva menej ako dve hodiny. Alergiou na chlad trpia častejšie ženy. Ako prevenciu odborníci odporúčajú používanie vhodných krémov najmä v zimnom období na natieranie citlivých miest – tváre a rúk a vyhýbanie sa prudkým zmenám teplôt.