Naoko dva identické prípady. Dve staršie dámy, dokonca takmer susedky na Sliači sa už nejaký čas snažia vysporiadať so smrťou dlhoročného partnera.

Prvá pani je vdova zhruba tri roky. Vyše štyridsaťročné manželstvo ukončila dlhodobá choroba manžela, ktorá trvala asi dva roky. Aj keď ťažko, no postupne sa zmierovala s tým, že ostane sama. Aj napriek tomu, že sú to už takmer tri roky a s touto situáciou počítala, akosi si nevie zvyknúť na samotu. Niežeby sa utápala v žiali, skôr je to o tom ako sa postaviť k zmene, ktorá v jej živote po štyridsiatich rokoch nastala. Prišla o životného partnera, deti  majú už vlastný život. Potrebuje vyplniť čas, ktorý trávila na dôchodku hlavne s manželom. Mala aj niekoľko nápadov, chcela sa začať viac venovať turistike, pomôcť dcére vo firme alebo pomôcť niekomu s opatrovaním dieťaťa. Bála sa však reakcie okolia, hlavne najbližších. Chápe svoje deti, ktoré sa ju snažia odhovoriť od všetkého, čo by ju zbytočne zaťažovalo. Počas nášho rozhovoru si skutočne utvrdila, že väčšou záťažou je pre ňu práve čas osamote. Snažili sme sa preto nájsť spôsob ako pripraviť okolie na to, že sa pustí do svojich plánov. Určite začne opatrne  s turistikou. Ak sa jej nepodarí presvedčiť dcéru, nájde záložný plán – ako sama so smiechom povedala.

Druhý prípad je vo svojej podstate rovnaký. Aj tu zhruba rovnako dlhé manželstvo skončilo pred dvoma rokmi smrťou manžela, tiež po jeho dlhodobej chorobe. Aj ona sa ťažko vyrovnáva so svojou samotou. Neustále sa vracia spomienkami na chvíle prežité so svojim partnerom, analyzuje či dokázala naplniť jeho posledné chvíle podľa jeho očakávaní. Aj napriek maximálnej snahe jej detí, ktoré sa ju snažia utvrdiť v tom, že si počínala ako len najlepšie vedela, nevie sa zbaviť výčitiek.

Jana Lajošová - profesionálny kouč, poradňa SliačA v tomto sa oba prípady líšia. Prvá pani je zameraná na budúcnosť a potrebuje len určitú podporu, porozumenie a otvorený prístup k jej plánom. V druhom prípade ide o traumu, kde je naozaj potrebné zo strany príbuzných absolútne pochopenie a trpezlivosť, kým sa ich mama s týmto nevyrovná. Dokonca je na mieste možno i nejaká terapia.

Na základe skúsenosti z mojej poradne sa utvrdzujem v tom, že osamotených starších ľudí naozaj v našej spoločnosti pribúda. Dnes je štandardné, že deti žijú desiatky kilometrov od rodičov, ktorí ostávajú odkázaní sami na seba. Ak osamelý človek potrebuje čo i len dočasnú pomoc, napríklad v domácnosti, či ak je chorý alebo má úraz, častokrát nevie kde ju hľadať. Hlavne zo strany samospráv sa musí vytvárať väčší priestor pre skvalitnenie života seniorov. Či už ide o ich sebarealizáciu, spoločenský život alebo aj určitý druh asistenčných služieb.

Jana Lajošová, profesionálny kouč, Sliač,
janka.lajosova076@gmail.com,
tel.: 0949 274 322,
– bezplatne.